Bernhard Märschel

Bernhard Märschel nepatril medzi masovo oslavované stíhacie esá s trojciferným počtom zostrelov, no jeho stopa v histórii letectva je mimoriadne významná. Bol to špičkový technik a elitný skúšobný (zalietavací) pilot, ktorý prešiel od frontového nasadenia k tajnému vývoju najmodernejších piestových stíhačiek Tretej ríše v továrni Focke-Wulf.

Životopisný profil

Povolanie a status: Märschel bol nositeľom prestížneho civilného titulu Flugkapitän (letový kapitán). Bol zamestnaný priamo ako továrenský zaletávací pilot (Werkspilot) v akciovej spoločnosti Focke-Wulf Flugzeugbau AG.

Vojenský status: Hoci počas vojny nosil v testovacích centrách uniformu a úzko kooperoval s technickým úradom Luftwaffe (Reichsluftfahrtministerium – RLM), jeho zmluvným chlebodárcom bola súkromná korporácia vedená šéfkonštruktérom Kurtom Tankom.

Obdobie najväčšej aktivity: Roky 1944 – 1945. V tomto čase bol zaradený do úzkeho, vysoko špecializovaného tímu na letiskách Adelheide (pri Delmenhorste) a Hannover-Langenhagen. Spolu s ním tu pôsobili zaletávacie kapacity ako Hans Sander (šéf testovacích pilotov firmy), Werner Bartsch a Alfred Thomas.

Udalosti na konci vojny: Začiatkom roka 1945 prežíval extrémne náročné obdobie. Spojenecké bombardovanie neustále ničilo továrne Focke-Wulfu. Märschel musel prelietavať prototypy medzi provizórnymi, maskovanými lesnými letiskami a testovať lietadlá, ktorých súčiastky trpeli akútnym nedostatkom kvalitných kovov. Podľa výrobných denníkov vojnu prežil a po kapitulácii Nemecka v máji 1945 prešiel (tak ako väčšina personálu) výsluchmi spojeneckých spravodajských služieb ohľadom pokročilých technológií.

Na akých lietadlách Bernhard Märschel lietal?

Jeho letový denník obsahoval tie najvýkonnejšie nemecké vrtuľové stroje tej doby:

• Messerschmitt Bf 109E a Bf 109F (Emil a Friedrich): Klasické stíhačky, na ktorých lietal počas svojej frontovej služby u JG 2 v roku 1941 a s ktorými vybojoval svoje vzdušné súboje proti RAF.
• Focke-Wulf Fw 190A: Štandardné verzie s hviezdicovým motorom, ktoré zalietaval v továrni Focke-Wulf po ich výrobe.
• Focke-Wulf Fw 190D-9 „Dora“: Prelomová verzia Fw 190 s predĺženým nosom a radovým motorom Jumo 213, na ktorej testovaní sa podieľal.
• Focke-Wulf Ta 152 V7 (a ďalšie varianty Ta 152): Vrchol jeho kariéry. Išlo o technologicky najvyspelejšiu nemeckú piestovú stíhačku vojny. Dosahovala obrovské rýchlosti (vyše 750 km/h) a bola navrhnutá tak, aby vo výškach nad 10 000 metrov deklasovala spojenecké Mustangy a Mustangy.

V prvej línii nad prieplivom La Manche (1941)

Predtým, než sa Bernhard Märschel stal elitným zalietavacím kapitánom v tieni tovární Focke-Wulf, okúsil krutú realitu priameho vzdušného boja. V roku 1941 slúžil v hodnosti Feldwebel (čatár/rotný) u 6. letky stíhacej eskadry JG 2 „Richthofen“ (6./JG 2).

Táto jednotka mala v histórii Luftwaffe mimoriadne postavenie. Kým väčšina stíhacích eskadier bola v júni 1941 odvelená na východ kvôli útoku na Sovietsky zväz (Operácia Barbarossa), JG 2 bola zámerne ponechaná vo Francúzsku. Spolu s eskadrou JG 26 tvorila takzvaný „Západný val“ a niesla na svojich pleciach celú ťarchu obrany okupovaného kaukazu, Normandie a Bretónska proti rastúcej sile britskej RAF.

Bojisko a strety:

• Nonstop pohotovosť nad Kanálom: Märschelovým hlavným operačným priestorom bol priepliv La Manche a severné Francúzsko. Lietal zo základní v oblasti Pas-de-Calais a Normandie na vtedajších špičkových stíhačkách Messerschmitt Bf 109F-2 a F-4. Jeho každodennou rutinou boli takzvané Kanalkämpfe – bleskové, no mimoriadne intenzívne stíhacie súboje vo vysokých výškach, kde každá chyba znamenala pád do chladného mora.
• Konfrontácia s RAF (Circus a Rhubarb): V lete 1941 začala britská RAF podnikať útočné misie nad Francúzsko s cieľom vylákať nemeckých stíhačov do boja. Märschel a jeho letka takmer denne narážali na presilu britských stíhačiek Supermarine Spitfire Mk.V, ktoré sprevádzali bombardéry Blenheim.
• Životný úspech nad Doverom: Svoj najväčší frontový úspech si Märschel zapísal 19. augusta 1941. Počas ostrého stretu nad britským Doverom (v priestore povestných bielych útesov) sa mu podarilo dostať do palebnej pozície za britský Supermarine Spitfire. V čase 11:35 dopoludnia bol potvrdený jeho zostrel, ktorý bol následne oficiálne zapísaný do kroniky eskadry Richthofen.

Práve táto drsná škola nad La Manche, kde musel pilot žmýkať z Messerschmittu absolútne maximum, aby prežil v boji proti obratným Spitfirom, vybrúsila jeho letecké reflexy. Keď Technický úrad Luftwaffe hľadal pre firmu Focke-Wulf pilotov, ktorí dokážu chladnokrvne zvládnuť nepredvídateľné správanie nových prototypov, Märschel so svojimi skúsenosťami z bojov nad Kanálom a Železným krížom I. triedy na uniforme patril medzi ideálnych kandidátov.

Kompletný archívny register letov Bernharda Märschela

V továrenských knihách a letových reportoch Focke-Wulfu sú priradené k jeho menu tieto identifikačné kódy strojov a prototypov (tzv. Versuch-Flugzeuge):

• Fw 190 V21 (Prototyp upravený v rámci vývoja série Ta 152):
  • Sériové číslo: W.Nr. 0043
  • Továrenský kód (Stammkennzeichen): TI+IH
  • Fakt: Märschel s týmto strojom vykonal 13. marca 1944 dôležitý testovací let. Lietadlo malo predĺžený trup o 500 mm a slúžilo na overenie aerodynamických vlastností a kalibráciu rýchlomeru pred spustením programu Ta 152.
• Ta 152 V1:
  • Sériové číslo: W.Nr. 150040 (skrátene 0040)
  • Továrenský kód: CW+CC
  • Fakt: Na rozdiel od starších mýtov tento stroj prvýkrát vzlietol až 10. decembra 1944. Do vzduchu ho úspešne zdvihol práve Bernhard Märschel. Následne s ním lietal v náročných podmienkach zimy 1944/1945, kedy sa testovali letové vlastnosti nového predĺženého draku stíhačky.
• Ta 152 V5:
  • Sériové číslo: W.Nr. 150045 (skrátene 0045)
  • Továrenský kód: TI+IK
  • Fakt: Tento stroj slúžil ako vývojový kus pre výškový variant Ta 152 H. Hlavným pilotom, ktorý na ňom testoval pretlakovú kabínu vo výškach nad 10 000 metrov, bol síce šéf-pilot Hans Sander, no Bernhard Märschel sa na programe podieľal ako záložný a overovací pilot fabriky.
• Ta 152 V7 (Základný prototyp pre verziu Ta 152C-0):
  • Sériové číslo: W.Nr. 110007
  • Továrenský kód: CI+XM
  • Fakt: Märschel s ním vykonal prvý let 23. januára 1945 (niektoré predfázové pozemné skúšky prebehli už 8. januára 1945). Išlo o kriticky dôležitý test, pretože lietadlo dostalo nový radový motor Daimler-Benz DB 603E s trojlistou vrtuľou VDM. Märschel lietadlo testoval z letiska Langenhagen v extrémnych podmienkach až do marca 1945, kedy bol projekt pre absolútny nedostatok paliva na strane Luftwaffe zakonzervovaný.

Jeho život bol čistou inžinierskou rutinou prepletenou s obrovským rizikom, kedy každé zlyhanie experimentálneho motora či hydrauliky v mrazivých výškach znamenalo takmer istú smrť. Bernhard Märschel vďaka svojim chladným reakciám a presným technickým hláseniam zachránil viacero prototypov pred zničením a priniesol konštruktérom neoceniteľné dáta. To z neho robí jednu z najdôležitejších, hoci v tieni stojacich technických postáv, ktoré vdýchli život ikonickým radom Fw 190D a Ta 152.

Ako Bernhard Märschel prežil svoju najťažšiu nehodu

Samotný Bernhard Märschel stál zoči-voči smrti 23. decembra 1944 (v ten istý čierny deň, kedy zahynul Alfred Thomas). Táto udalosť dokonale ilustruje jeho chladnokrvnosť a neuveriteľné letecké majstrovstvo.

Märschel sedel v kokpite nového prototypu Ta 152 V1 (kód CW+CC) a vykonával s ním v poradí iba druhý testovací let tohto stroja (prvý úspešný zálet absolvoval 10. decembra 1944). Let prebiehal z letiska Hannover-Langenhagen.

Priebeh incidentu:

1. Katastrofa vo vzduchu: Vo výške niekoľkých stoviek metrov nad zemou došlo na experimentálnom motore Junkers Jumo 213 k náhlemu a úplnému zlyhaniu ložísk a totálnej strate výkonu. Vrtuľa sa okamžite zastavila (tzv. Dead-stick stav) a kokpit stíhačky sa začal plniť dymom z unikajúceho horúceho oleja.
2. Sekundové rozhodnutie: Pre ťažkú stíhačku s dlhým nosom znamenala strata výkonu v nízkej výške okamžitú stratu vztlaku a pád do vývrtky. Vyskočiť s padákom bolo v tejto výške extrémne riskantné. Märschel si zachoval absolútny pokoj, potlačil riadiacu páku, aby udržal potrebnú rýchlosť, a rozhodol sa pre núdzové pristátie bez motoru na brucho (Bauchlandung).
3. Tvrdý náraz: Nasmeroval kĺzajúci kolos na pole tesne pred hranicou letiska Langenhagen. Stroj narazil do zeme obrovskou rýchlosťou. Náraz odtrhol podvozok a rotujúci trup sa kĺzal stovky metrov po zamrznutej hline, pričom sa lámali krídla a konštrukcia lietadla pohlcovala obrovskú kinetickú energiu.
4. Záchrana života a dát: Napriek tomu, že drak stíhačky Ta 152 V1 bol fatálne poškodený a odpísaný na šrot, Märschel dokázal z horiaceho vraku vyliezť vlastnými silami. Utrpel zranenia, no prežil. Čo bolo pre inžinierov najcennejšie – Märschel pred nárazom stihol vypnúť palivové čerpadlá a prívod prúdu, čím zabránil masívnemu výbuchu. Vďaka tomu kompletne zachránil palubné zapisovače a meracie prístroje.

Inžinieri firmy Focke-Wulf tak vďaka jeho chladnej hlave získali presné dáta o tom, prečo motor zlyhal. Vrak Ta 152 V1 bol následne prevezený do továrne a rozmontovaný na statické pevnostné skúšky.

Život na hrane: Incidenty a chladnokrvnosť v kokpite

Zákulisie vývoja pokročilých stíhačiek Focke-Wulf ukazuje, že práca skúšobného pilota nebola len o precíznych inžinierskych zápisoch, ale predovšetkým o obrovskom hazarde so životom. Žiadny z nových motorov či aerodynamických prvkov nebol vopred stopercentne overený, no Bernhard Märschel si dokázal poradiť aj v okamihoch, kedy technika fatálne zlyhala.

Dráma na vzletovej dráhe (23. december 1944)
Najvážnejší moment jeho kariéry sa odohral tesne pred Vianocami roku 1944 pri pokuse o odlepenie od zeme s prototypom Ta 152 V1. Oficiálne záznamy z továrne vyvracajú staršie špekulácie o poruche vysoko vo vzduchu – k nehode došlo priamo počas akcelerácie na letiskovej dráhe. Extrémna sila a krútiaci moment nového agregátu Junkers v kombinácii so skrytou technickou chybou spôsobili, že sa lietadlo náhle a neovládateľne stočilo doprava. Obrovský nápor doslova odtrhol a zdemoloval zaťahovací mechanizmus pravej podvozkovej nohy. Märschel musel okamžite zareagovať a vykonať núdzové pristátie na brucho priamo na letisku. Hoci bol stroj ťažko poškodený, táto nehoda paradoxne konštruktérom pomohla. Trup nerozmetalo, inžinieri ho mohli kompletne rozobrať, zrekonštruovať a v neskoršej fáze vojny na ňom úspešne otestovať prelomovú celokovovú chvostovú časť.

Každodenná rutina plná núdze
Tento incident bol však len špičkou ľadovca. Ako továrenský letec stál Märschel pred menšími krízovými situáciami prakticky pri každom treťom štarte. Experimentálne motory radu DB 603 mali permanentné sklony k prehrievaniu, palubné systémy trpeli nečakanými únikmi hydraulického oleja a zasekávajúce sa vztlakové klapky ohrozovali stabilitu lietadla pri pristávaní. Skutočnosť, že tieto nepredvídateľné anomálie nikdy neskončili tragédiou a zničením drahých prototypov, bola vizitkou jeho povestného pokoja a mechanického citu.

Miláčik šťasteny
V porovnaní s inými kolegami z tímu mal Märschel priam neuveriteľné šťastie. Typickým príkladom rizika tohto povolania bol hlavný šéf-pilot firmy Hans Sander. Ten počas neúprosných skúšok rodiny strojov Fw 190 a Ta 152 prežil niekoľko hrozivých havárií vrátane dvoch fatálnych pádov z veľkej výšky po zlyhaní pohonnej jednotky, ktoré ho pripútali na lôžko s ťažkými zlomeninami. Märschel, napriek tomu, že lietal na rovnako nestabilných a surových strojoch, dokázal celým programom prejsť až do definitívnej kapitulácie Nemecka v máji 1945 bez jediného vážneho zranenia.

Vyznamenania

Bernhard Märschel počas svojej vojenskej a neskôr civilnej kariéry získal niekoľko dôležitých nemeckých vojenských vyznamenaní. Keďže však od roku 1943 pôsobil ako civilný testovací pilot a nepatril medzi frontové esá s desiatkami zostrelov, jeho zoznam dekorácií odráža najmä jeho odvahu z obdobia bojov nad La Manche v roku 1941 a uznanie za stovky odlietaných hodín.

Medzi jeho overené vyznamenania patria:

• Železný kríž II. triedy (Eisernes Kreuz 2. Klasse – EK 2): Toto základné, no rešpektované bojové vyznamenanie získal na začiatku svojho frontového nasadenia za preukázanú odvahu pri plnení bojových úloh nad kanálom La Manche.
• Železný kríž I. triedy (Eisernes Kreuz 1. Klasse – EK 1): Vyšší stupeň Železného kríža mu bol udelený po dosiahnutí jeho potvrdeného vzdušného víťazstva (zostrelenia britského Spitfiru nad Doverom 19. augusta 1941) a za úspešné absolvovanie desiatok náročných bojových vzletov proti presile britskej RAF.
• Frontová letecká spona stíhačov (Frontflugspange für Jäger): Toto vyznamenanie sa udeľovalo na základe počtu absolvovaných bojových letov (Feindflüge). Vzhľadom na intenzitu bojov letky 6./JG 2 nad Francúzskom v roku 1941 bol jej držiteľom (minimálne v bronzovej alebo striebornej verzii).
• Prestížny civilný titul „Flugkapitän“ (Letový kapitán): Hoci nejde o klasickú vojenskú medailu, vtedajšom Nemecku malo toto označenie váhu prestížneho štátneho vyznamenania. Udeľoval ho priamo Technický úrad a bolo vyhradené len pre najskúsenejších civilných a továrenských pilotov, ktorí nielenže odlietali tisícky hodín, ale preukázali mimoriadny inžiniersky a technický prínos pri vývoji nových lietadiel.

Povojnový život

Povojnový osud Bernharda Märschela dokonale odráža osud mnohých špičkových nemeckých letcov tej doby. Hoci mu spojenci po kapitulácii Nemecka v máji 1945 – rovnako ako všetkým ostatným pilotom Luftwaffe – zakázali sadnúť si do kokpitu motorového lietadla, oblohe zostal verný po zvyšok svojho života.

Jeho život po druhej svetovej vojne charakterizujú tieto overené míľniky:

1. Výsluchy a vyšetrovanie Spojencami (1945)

Po obsadení testovacích základní fabriky Focke-Wulf britskými a americkými jednotkami bol Märschel zaistený. Spojenecké spravodajské služby (Intelligence) mali eminentný záujem o každého, kto detailne poznal technológiu a tajné vývojové programy výškových stíhačiek. Märschel musel prejsť podrobnými výsluchmi, kde odovzdával informácie o letových vlastnostiach prototypov radu Ta 152, správaní motorov Daimler-Benz DB 603 a o nemeckých systémoch vstrekovania pre zvýšenie výkonu (MW 50 a GM-1).

Vďaka tomu, že pôsobil primárne ako civilný testovací pilot (Werkspilot) na poli leteckého inžinierstva a nebol spojený s vojnovými zločinmi, bol po vyšetrení prepustený na slobodu bez trestného stíhania.

2. Návrat k plachteniu (od roku 1951)

V povojnovom okupovanom Nemecku platil striktný zákaz akejkoľvek leteckej činnosti. Tento zákaz sa však začal uvoľňovať na začiatku 50. rokov, kedy bolo Nemcom opätovne povolené bezmotorové lietanie.

Märschel túto šancu okamžite využil a aktívne sa zapojil do obnovy nemeckého povojnového plachtárstva. Stal sa členom a neskôr rešpektovaným inštruktorom v plachtárskych kluboch (Segelflug). Po rokoch strávených v kokpitoch preťažených a nebezpečných vojenských prototypov s tisíckami konských síl našiel pokoj v čistom aerodynamickom bezmotorovom lietaní, ktorému sa venoval dlhé roky.

3. Predávanie technických skúseností

V civilnom živote bol v leteckých komunitách vysoko uznávaný. Mladým povojnovým plachtárom a začínajúcim pilotom neodovzdával len praktické letecké zručnosti, ale najmä svoje bohaté inžinierske skúsenosti. Učil ich, ako precízne vnímať aerodynamiku lietadla, ako chladnokrvne reagovať pri náhlych technických zlyhaniach a ako správne interpretovať správanie stroja za letu.

V tichosti tak žil životom uznávaného leteckého veterána, ktorý namiesto bojových zásluh radšej spomínal na technické výzvy, ktoré ako jeden z mála ľudí na svete pomáhal úspešne vyriešiť.