Historicko-technická monografia japonského palubného strmhlavého bombardéra
1. Úvod
Aichi D3A, japonsky 九九式艦上爆撃機 – Kjúkjúšiki kandžó bakugekiki, teda palubný bombardér typu 99, patrí medzi najznámejšie japonské bojové lietadlá druhej svetovej vojny.
V spojeneckom označovacom systéme dostal meno Val.
D3A však nebolo lietadlom, ktoré by bolo možné hodnotiť iba podľa jeho maximálnej rýchlosti alebo bombového nákladu. Jeho význam spočíval predovšetkým v tom, že predstavovalo mimoriadne vydarenú kombináciu stabilného strmhlavého letu, presnosti bombardovania, relatívnej jednoduchosti, odolnosti a dobre zvládnutej palubnej prevádzky.
Práve preto mohlo lietadlo, ktoré vzniklo ešte v druhej polovici 30. rokov, zostať v japonskej službe až do posledných mesiacov vojny.
D3A sa zúčastnilo útoku na Pearl Harbor, bojovalo v Korálovom mori, pri Midway, v Guadalcanale, pri Rabaulu, v Mariánach, pri Leyte a napokon aj pri Okinave.
Jeho príbeh je preto zároveň príbehom vzostupu a technologického starnutia japonského námorného letectva.
2. Ako čítať údaje o D3A
Pri D3A existuje nezvyčajne veľké množstvo navzájom odlišných údajov.
Rozdiely sa týkajú najmä:
- počtu vyrobených lietadiel,
- počtu lietadiel pridelených jednotlivým lietadlovým lodiam,
- výkonových údajov,
- počtov strát v jednotlivých operáciách,
- a najmä neskorého použitia D3A ako lietadla pre špeciálne útoky.
Preto treba rozlišovať tri úrovne istoty:
A – pevne doložené: údaj podporený primárnym alebo inštitucionálnym prameňom.
B – veľmi dobre doložené: údaj potvrdený viacerými nezávislými historickými prameňmi.
C – pravdepodobné alebo závislé od konkrétnej rekonštrukcie: údaj, ktorý sa v literatúre objavuje, ale nemožno ho prezentovať ako absolútnu istotu.
Toto rozlíšenie je dôležité najmä pri počtoch lietadiel a výrobných štatistikách.
3. Predchodca – Aichi D1A
Priamy predchodca D3A bol Aichi D1A, ktorý vznikol v období, keď japonské námorné letectvo hľadalo moderný palubný strmhlavý bombardér.
D1A vychádzalo z nemeckých konštrukčných podnetov a bolo odvodené od Heinkel He 66.
Táto skúsenosť mala pre Aichi veľký význam.
Japonskí konštruktéri si postupne osvojili koncepciu strmhlavého bombardéra, ktorý musí byť dostatočne stabilný pri prudkom zostupe, musí zniesť vysoké aerodynamické zaťaženie a zároveň musí byť vhodný na štart a pristátie z lietadlovej lode.
D3A už však nebolo jednoduchou evolúciou D1A.
4. Požiadavka 11-Shi
V polovici 30. rokov vydalo japonské námorníctvo požiadavky na novú generáciu palubných lietadiel.
Pre strmhlavý bombardér išlo o požiadavku označovanú ako 11-Shi.
Do súťaže vstúpili významní japonskí výrobcovia. Aichi pripravilo vlastný návrh, zatiaľ čo Nakajima vyvíjalo konkurenčný typ.
Vývoj prebiehal v čase, keď sa japonské námorné letectvo snažilo dobehnúť západné konštrukčné školy a zároveň vytvoriť lietadlá vhodné pre vlastné taktické požiadavky.
Aichi nakoniec uspelo.
5. Vznik prototypu
Prototyp budúceho D3A vznikol v roku 1937.
Na jeho konštrukcii sa podieľali konštruktéri Aichi vrátane Tokúičiró Gōmeiho, Moriho Morishigeho a Norio Ozakiho.
Konštruktéri sa inšpirovali modernými európskymi aerodynamickými riešeniami.
Najvýraznejším výsledkom bola elegantná nízkoplošná konštrukcia s eliptickým krídlom.
D3A preto na prvý pohľad pôsobilo takmer „európsky“.
Nebolo však kópiou Heinkel He 70 ani licenčnou verziou cudzieho lietadla. Išlo o vlastnú japonskú konštrukciu, ktorá využívala vtedajšie medzinárodné aerodynamické poznatky.
6. Prvý let a problémy prototypu
Prvý let prototypu sa uskutočnil v januári 1938.
Vývoj však nebol jednoduchý.
Pri skúškach sa prejavili problémy so stabilitou a správaním lietadla v prudkom lete. Konštruktéri museli upravovať krídlo, chvostové plochy a ďalšie časti draku.
Dôležitým problémom bolo aj správanie lietadla pri strmhlavom lete a prechode do výberu.
D3A sa teda nestalo úspešným lietadlom „na prvý pokus“.
Jeho výsledná podoba bola výsledkom postupného dolaďovania.
7. Motor prototypu
Skoré prototypové lietadlá využívali motor Nakajima Hikari.
Sériová výroba však prešla na motory Mitsubishi Kinsei.
Toto rozlíšenie je dôležité, pretože v staršej literatúre sa niekedy údaje o prototype a sériových strojoch miešajú.
8. Prijatie do služby
D3A bolo prijaté do výzbroje japonského námorníctva v decembri 1939 ako:
Palubný bombardér typu 99 model 11 – 九九式艦上爆撃機一一型.
Spojenecké označenie bolo Val.
Názov „Type 99“ vychádzal z japonského systému označovania podľa cisárskeho roku.
Nešlo teda o rok 1899 ani o rok 1939.
9. Čo znamená „Type 99“
Japonské označenie typu 99 zodpovedalo roku 1939 podľa japonského systému.
D3A1 preto patrilo medzi lietadlá zavedené tesne pred začiatkom veľkej vojny v Pacifiku.
V čase prijatia nebolo zastaraným lietadlom.
Naopak – predstavovalo moderný palubný strmhlavý bombardér.
Jeho problémom nebola konštrukčná zastaranosť v roku 1939, ale skutočnosť, že vývoj bojových lietadiel sa počas vojny zrýchlil natoľko, že už o niekoľko rokov bolo jeho pôvodné riešenie technologicky prekonané.
10. Konštrukcia
D3A bolo:
- jednomotorové,
- dvojmiestne,
- celokovové,
- nízkoplošné,
- s pevným hlavým podvozkom,
- so zadným ostruhovým kolieskom,
- a s hydraulicky ovládanými strmhlavými brzdami.
Pilot sedel vpredu a pozorovateľ/strelcom vzadu.
Lietadlo malo výrazne aerodynamicky tvarovaný trup a charakteristické eliptické krídlo.
11. Prečo eliptické krídlo?
Eliptické krídlo bolo aerodynamicky výhodné z hľadiska rozloženia vztlaku a mohlo prispieť k priaznivým letovým vlastnostiam.
Neznamená to však, že eliptické krídlo automaticky robilo z D3A výnimočne rýchle lietadlo.
Jeho hlavnou prednosťou bola kombinácia aerodynamiky a stabilných letových vlastností.
12. Pevný podvozok
Jedným z najvýraznejších znakov D3A bol pevný hlavný podvozok.
Z pohľadu čistej aerodynamiky išlo o nevýhodu.
Z pohľadu palubnej služby však malo riešenie svoje výhody.
Bolo:
- mechanicky jednoduchšie,
- robustné,
- ľahšie na údržbu,
- vhodné na častú prevádzku,
- a menej komplikované pri opravách v poľných podmienkach.
Japonské námorníctvo tým vedome prijalo určitú aerodynamickú stratu výmenou za jednoduchosť a spoľahlivosť.
13. Krídla a skladanie
Krídla boli konštruované s ohľadom na palubnú prevádzku.
Pri skladovaní na lietadlovej lodi bolo možné zmenšiť priestor potrebný na parkovanie lietadiel.
To bolo pri japonských nosičoch zásadné, pretože hangárový priestor bol veľmi cenný.
14. Vzduchové brzdy
D3A bolo vybavené perforovanými strmhlavými brzdami umiestnenými pod krídlami.
Ich úlohou bolo obmedziť nadmerné zrýchľovanie počas strmhlavého letu.
Bez nich by lietadlo mohlo počas prudkého zostupu dosiahnuť rýchlosť, pri ktorej by pilot strácal kontrolu nad lietadlom alebo by bolo jeho vybratie nebezpečné.
Vzduchové brzdy boli preto jedným zo základných prvkov celej koncepcie D3A.
15. Ako vyzeral strmhlavý útok
D3A mohlo po priblížení prejsť do prudkého strmhlavého letu.
Pilot používal strmhlavé brzdy na udržanie kontrolovanej rýchlosti.
Počas zostupu smeroval lietadlo na cieľ a v správnom okamihu odhodil bombu.
Tento spôsob útoku poskytoval výrazne väčšiu presnosť než horizontálne bombardovanie.
Preto bolo D3A obzvlášť vhodné proti lodným cieľom.
16. Výkyvný záves hlavnej bomby
Najväčšia bomba bola nesená pod trupom.
Pretože vrtuľa zasahovala do priestoru pred lietadlom, bolo potrebné vyriešiť problém, ako bombu bezpečne zhodiť mimo dráhy vrtule.
D3A používalo mechanizmus, ktorý po odhodení presunul bombu mimo osi vrtule.
Tento systém bol nevyhnutnou súčasťou koncepcie palubného strmhlavého bombardéra.
17. Posádka
D3A malo dvojčlennú posádku:
pilot a zadný strelec/pozorovateľ.
Zadný člen posádky mal zároveň významnú úlohu pri navigácii, pozorovaní a obrane lietadla.
Pri dlhších letoch a námorných operáciách bol preto jeho význam väčší než iba obsluha guľometu.
18. Obranná výzbroj
Typická výzbroj pozostávala z:
- dvoch pevných guľometov kalibru 7,7 mm v prednej časti,
- jedného pohyblivého 7,7 mm guľometu v zadnom stanovišti.
Konkrétna výzbroj sa mohla podľa výrobnej série a obdobia meniť.
D3A však nebolo určené na súboj so stíhačkami.
Jeho obrana bola sekundárnou funkciou.
19. Bombová výzbroj
Hlavnou bombou bola približne 250 kg bomba nesená pod trupom.
Pod krídlami mohli byť nesené ďalšie menšie bomby, často v kombinácii 2 × 60 kg.
Konkrétne konfigurácie sa podľa úlohy a obdobia menili.
D3A teda nebolo lietadlom s jedným jediným nemenným bombovým nákladom.
20. D3A1 – základná sériová verzia
D3A1 predstavovalo prvú sériovú verziu.
Používalo motory Mitsubishi Kinsei, pričom v sérii sa objavili najmä Kinsei 43 a 44.
Výkon motora sa podľa verzie pohyboval približne okolo hranice 1 000 hp.
D3A1 bolo hlavným japonským palubným strmhlavým bombardérom na začiatku vojny v Pacifiku.
21. D3A1 – technické údaje
Typické údaje D3A1 možno uviesť približne takto:
| Parameter | D3A1 |
|---|---|
| Dĺžka | približne 10,19 m |
| Rozpätie | približne 14,36 m |
| Plocha krídla | približne 34,97 m² |
| Prázdna hmotnosť | približne 2 390 kg |
| Bojová/zaťažená hmotnosť | približne 3 650 kg |
| Maximálna rýchlosť | približne 380 km/h |
| Posádka | 2 |
| Hlavná bomba | približne 250 kg |
Výkonové údaje sa medzi technickými tabuľkami môžu líšiť podľa výšky, konfigurácie a metodiky merania.
22. Prvé operačné nasadenie
Pred Pearl Harborom už D3A vstupovalo do operačnej služby.
Skutočný význam lietadla sa však naplno ukázal až po začiatku pacifickej vojny.
D3A sa stalo jedným z troch základných typov palubného úderného letectva:
- A6M Zero – stíhací doprovod,
- D3A Val – strmhlavé bombardovanie,
- B5N Kate – torpédové a horizontálne bombardovanie.
Táto kombinácia bola jedným zo základov japonskej nosičovej taktiky.
23. Pearl Harbor
D3A sa 7. decembra 1941 zúčastnilo útoku na Pearl Harbor.
Na palubách šiestich hlavných lietadlových lodí Kido Butai tvorilo významnú časť údernej sily.
Úlohy D3A zahŕňali útoky na:
- letiská,
- pozemné zariadenia,
- lode,
- a neskôr aj poškodené námorné ciele.
Americké Národné múzeum námorníctva dodnes uchováva fotografie D3A1 z útoku a vrakov lietadiel, ktoré sa k Pearl Harboru viažu.
24. Počty D3A pri Pearl Harbore
Pri presnom rozdelení lietadiel medzi jednotlivé nosiče sa sekundárna literatúra rozchádza.
Preto nie je vhodné prezentovať každú tabuľku ako absolútne nespochybniteľnú.
Bezpečne možno povedať, že D3A bolo súčasťou úderných skupín všetkých šiestich nosičov:
- Akagi,
- Kaga,
- Sōryū,
- Hiryū,
- Shōkaku,
- Zuikaku.
Pri konkrétnych počtoch treba rozlišovať medzi tabuľkovým stavom, plánovaným počtom štartov a skutočným počtom lietadiel, ktoré dorazili nad cieľ.
25. Čo D3A v Pearl Harbore bombardovalo
D3A nebolo hlavným nosičom torpédových útokov.
Túto úlohu plnili B5N.
D3A sa sústredilo predovšetkým na presné bombardovanie z výšky a strmhlavé útoky.
To je dôležité pri hodnotení výsledku útoku.
26. Výsledky D3A pri Pearl Harbore
D3A bolo v Pearl Harbore úspešné v rámci svojej úlohy.
Zároveň však nemožno jeho výsledky oddeliť od celého japonského úderu.
Najväčšie škody na amerických bojových lodiach vznikli kombináciou torpédových útokov B5N, ťažkých bômb a následných požiarov a sekundárnych explózií.
D3A teda nebolo „lietadlom, ktoré zničilo Pearl Harbor“.
Bolo však dôležitou súčasťou systému, ktorý útok umožnil.
27. Prečo Pearl Harbor nebol „víťazstvom D3A“
Správnejšie je povedať, že Pearl Harbor ukázal účinnosť japonského nosičového letectva ako systému.
D3A, B5N a A6M sa navzájom dopĺňali.
Práve táto kombinácia bola jedným z dôvodov úspechu.
28. Južné operácie a Indický oceán
D3A sa následne používalo v rozsiahlych operáciách japonského námorníctva.
Zúčastňovalo sa bojov v juhovýchodnej Ázii a neskôr aj v Indickom oceáne.
Jeho presnosť bola zvlášť cenná proti lodiam, ktoré nemali dostatočne silnú protivzdušnú obranu.
29. Korálové more
Korálové more v máji 1942 bolo jednou z prvých veľkých skúšok japonského palubného letectva proti americkým lietadlovým lodiam.
- mája vyslali Shōkaku a Zuikaku proti americkým nosičom veľký úderný zväz.
Medzi nimi bolo 33 D3A.
Podľa amerických povojnových analýz smerovalo 19 Valov proti Lexingtonu a 14 proti Yorktownu.
30. Lexington
D3A dosiahlo proti Lexingtonu dve priame zásahy bombami.
Tieto zásahy boli súčasťou kombinovaného útoku.
Lexington však nezničili samotné Vals.
Rozhodujúcu úlohu mali aj torpédové zásahy a následné požiare a explózie benzínových pár.
31. Yorktown
Yorktown utrpel jeden priamy zásah bombou od D3A.
Loď bola poškodená, ale zostala bojaschopná.
To sa ukázalo ako mimoriadne dôležité pri Midway, kde sa Yorktown objavil znova.
32. Straty v Korálovom mori
Korálové more bolo pre japonské palubné letectvo drahé.
Dôležitejšia než samotná strata lietadiel bola strata skúsených posádok.
Práve skúsené posádky boli jedným z najcennejších zdrojov japonského námorného letectva.
Ich straty sa neskôr prejavili pri Midway a v kampani o Guadalcanal.
33. Midway
Midway v júni 1942 znamenalo zásadný zlom.
Japonsko nasadilo štyri hlavné nosiče:
- Akagi,
- Kaga,
- Sōryū,
- Hiryū.
D3A zostávalo základným strmhlavým bombardérom.
Prvý útok proti Midway obsahoval aj D3A.
Americké protiútoky však postupne vytvorili situáciu, v ktorej boli japonské lietadlové lode vystavené opakovaným útokom.
34. Nedostatočný účinok útoku na Midway
Prvý japonský útok spôsobil na Midway menšie škody, než Japonci potrebovali.
D3A a B5N síce zasiahli letiská a zariadenia, ale americká základňa zostala schopná pokračovať v boji.
Následné rozhodovanie o prezbrojení lietadiel sa odohrávalo v čase, keď už japonské nosiče čelili americkým útokom.
35. Akagi, Kaga a Sōryū
Údery amerických bombardérov a torpédových lietadiel nakoniec zasiahli tri zo štyroch japonských nosičov.
Akagi, Kaga a Sōryū boli zničené.
D3A, ktoré sa vracali z bojových misií, tak často nemali kde pristáť.
To ukazuje jeden z najväčších problémov palubného letectva:
strata lietadlovej lode znamenala stratu celej infraštruktúry, ktorá umožňovala lietadlám fungovať.
36. Hiryū a Yorktown
Hiryū zostala určitý čas nepoškodená.
Jej lietadlá zaútočili na Yorktown.
Medzi útočníkmi boli D3A.
Americké zdroje uvádzajú, že Vals dosiahli proti Yorktownu tri zásahy bombami.
Yorktown bol týmto útokom ťažko poškodený, ale neskôr ho dorazil kombinovaný torpédový útok a napokon japonská ponorka I-168.
Nie je teda správne tvrdiť, že D3A samo potopilo Yorktown.
37. Čo Midway znamenalo pre D3A
Midway nezničilo samotnú konštrukciu D3A.
Zničilo však veľkú časť skúseného systému, ktorý ju používal.
Strata nosičov a skúsených posádok mala dlhodobé následky.
Od tejto chvíle už japonské námorníctvo len ťažko dokázalo nahrádzať straty rovnako kvalitnými posádkami.
38. D3A2 – odpoveď na technologické starnutie
Japonské námorníctvo si uvedomovalo, že D3A začína zaostávať.
Výsledkom bola modernizovaná verzia D3A2, japonsky 九九式艦上爆撃機二二型.
Nebolo to úplne nové lietadlo.
Išlo o rozsiahlu modernizáciu existujúcej koncepcie.
39. Motor D3A2
D3A2 používalo výkonnejší Mitsubishi Kinsei 54.
Jeho vzletový výkon bol približne 1 300 hp.
Vyšší výkon umožnil zlepšiť rýchlosť a ďalšie letové vlastnosti.
40. Zmeny D3A2
Modernizácia zahŕňala viacero úprav:
- výkonnejší motor,
- zmenené motorové zakrytie,
- úpravy vrtule,
- zmeny aerodynamiky,
- úpravy palivového systému,
- zmeny zadnej časti lietadla,
- a ďalšie konštrukčné úpravy.
D3A2 bolo preto podstatne schopnejšie než prvé D3A1.
Stále však zostávalo lietadlom s pevným podvozkom.
41. D3A2 – výkon
Maximálna rýchlosť D3A2 sa podľa technickej konfigurácie uvádza približne 428 km/h.
To bolo zlepšenie oproti D3A1.
V roku 1943 však už táto hodnota nebola výnimočná.
42. Cena za vyšší výkon
D3A2 bolo výkonnejšie, ale neodstránilo základné obmedzenia koncepcie.
Pevný podvozok stále vytváral aerodynamický odpor.
Lietadlo bolo stále pomalšie než nové americké a japonské stroje.
A predovšetkým nemalo ochranu a výkonnostnú rezervu moderných neskorších bombardérov.
43. D3A2 – technické údaje
Typické údaje D3A2 možno uviesť približne takto:
| Parameter | D3A2 |
|---|---|
| Dĺžka | približne 10,23 m |
| Rozpätie | približne 14,36 m |
| Prázdna hmotnosť | približne 2 750 kg |
| Zaťažená hmotnosť | približne 3 800 kg |
| Maximálna rýchlosť | približne 428 km/h |
| Motor | Mitsubishi Kinsei 54 |
| Výkon | približne 1 300 hp |
| Posádka | 2 |
| Hlavná bomba | približne 250 kg |
Tieto údaje treba chápať ako reprezentatívne technické hodnoty, nie ako nemenné čísla platné pre každý jednotlivý stroj.
44. D3A2 – označenie
D3A2 je v staršej literatúre niekedy označované ako „Model 22“.
Japonské archívne materiály NIDS pritom priamo evidujú samostatné dokumentačné súbory pre D3A1 aj D3A2 vrátane návrhov prevádzkových príručiek D3A2.
To je mimoriadne dôležité, pretože umožňuje porovnávať technické údaje s dobovou japonskou dokumentáciou.
45. Výroba
Najlepšie doložený japonský výrobný rozpis uvádza pre Aichi:
- 476 D3A1
- 816 D3A2
spolu 1 292 lietadiel vyrobených spoločnosťou Aichi.
Japonská akademická štúdia tento údaj odvodzuje z výrobnej histórie Aichi Aircraft uchovávanej v zbierkach japonského obranného výskumného ústavu.
46. Celkový výrobný počet
Pri započítaní lietadiel vyrobených spoločnosťou Shōwa sa často uvádza približne 1 500 lietadiel.
Detailný rozpis 476 + 816 + 220 dáva 1 512 kusov.
Iné sekundárne zdroje však uvádzajú nižšie čísla.
Preto je najpoctivejšie uviesť:
Aichi vyrobilo 1 292 D3A a celková výroba všetkých výrobcov sa v literatúre pohybuje približne okolo 1 500 kusov; detailný japonský rozpis podporuje číslo 1 512.
47. Výrobný pomer
Ak použijeme rozpis 1 512 kusov, D3A2 tvorilo približne dve tretiny celej produkcie.
To ukazuje, že modernizovaná verzia nebola iba malou sériou.
D3A2 bolo skutočným neskorším výrobným štandardom.
48. Lietadlové lode – základní používatelia
D3A používali viaceré japonské lietadlové lode.
Medzi najdôležitejšie patria:
- Akagi,
- Kaga,
- Sōryū,
- Hiryū,
- Shōkaku,
- Zuikaku,
a neskôr ďalšie nosiče podľa meniacej sa organizácie námorného letectva.
Presné počty na jednotlivých lodiach sa však musia posudzovať podľa konkrétneho dátumu.
49. Ryūjō
Ryūjō sa v niektorých sekundárnych prehľadoch objavuje v širšom zozname nosičov D3A.
Pri konkrétnych obdobiach však treba byť opatrný.
Rozmery výťahov, hangárové usporiadanie a organizácia leteckej skupiny ovplyvňovali, ktoré typy bolo možné prakticky používať.
Preto nie je správne automaticky predpokladať, že každý japonský nosič mohol prevádzkovať D3A v rovnakom rozsahu.
50. Shōkaku a Zuikaku
Shōkaku a Zuikaku patrili medzi najdôležitejších používateľov D3A na začiatku vojny.
Ich letecké skupiny boli organizované tak, aby mohli kombinovať stíhačky, strmhlavé bombardéry a torpédové bombardéry.
Práve tieto dve lode poskytli D3A významnú úlohu pri Korálovom mori.
51. Jun’yō a Hiyō
Počas vojny sa D3A objavovalo aj na ďalších nosičoch.
Pri Jun’yō a Hiyō sa však presné počty menili podľa obdobia a stavu leteckej skupiny.
Preto je vhodnejšie hovoriť o ich operačnom používaní D3A než uvádzať jeden univerzálny počet lietadiel platný pre celú vojnu.
52. Santa Cruz
Po Korálovom mori sa D3A dostalo do ďalších veľkých námorných operácií.
Pri bitke pri Santa Cruz v októbri 1942 bolo stále významnou súčasťou japonských úderných skupín.
Japonské straty však opäť ukázali rastúci problém:
Japonsko dokázalo vyrobiť lietadlá rýchlejšie než vycvičiť dostatok skúsených posádok.
53. Pozemné jednotky
D3A nebolo výlučne viazané na lietadlové lode.
Počas vojny sa používalo aj z pozemných základní.
Toto bolo dôležité najmä v období, keď japonské námorné letectvo strácalo schopnosť udržiavať veľké nosičové skupiny v pôvodnej sile.
54. 31. Kōkūtai
Jednotky námorného letectva používali D3A aj mimo klasických nosičových operácií.
Pri 31. Kōkūtai a ďalších jednotkách treba pri konkrétnych dátumoch rozlišovať medzi stavom jednotky, presunmi lietadiel a skutočnými bojovými nasadeniami.
Preto sú presné počty z jednotlivých dní ponechané iba tam, kde sú dostatočne doložené.
55. 2. Kōkūtai a 582. Kōkūtai
Významnú úlohu v bojoch nad Šalamúnovými ostrovmi zohrával 2. Kōkūtai, ktorý bol neskôr prečíslovaný na 582. Kōkūtai.
D3A z týchto jednotiek bojovali z pozemných základní.
To predstavuje dôležitý prechod v kariére typu:
z palubného bombardéra sa D3A postupne stávalo univerzálnejšie námorné útočné lietadlo operujúce z pozemných základní.
56. Bougainville
V oblasti Bougainville a Šalamúnových ostrovov pokračovalo používanie D3A proti spojeneckým lodiam.
Americké lodné denníky a povojnové histórie jednotlivých lodí zachytávajú útoky lietadiel identifikovaných ako Val.
Pri presných počtoch útočiacich lietadiel je však vhodné vychádzať z konkrétnych bojových správ, nie z neskorších rekonštrukcií.
57. Rabaul
Rabaul sa stal jednou z najdôležitejších základní japonského námorného letectva.
D3A odtiaľ útočilo na spojenecké lode a pozemné ciele.
Jedným z príkladov je pôsobenie Valov proti americkým lodiam v oblasti Nová Británia a Šalamúnove ostrovy.
58. Prečo bolo D3A stále užitočné v roku 1943?
Odpoveď nespočíva iba v jeho výkone.
D3A malo niekoľko praktických výhod:
- bolo dobre známe posádkam,
- malo predvídateľné letové vlastnosti,
- bolo robustné,
- malo účinné strmhlavé brzdy,
- dokázalo presne bombardovať,
- a japonské námorníctvo už malo rozsiahlu infraštruktúru pre jeho prevádzku.
Lietadlo teda mohlo byť zastarané a zároveň stále užitočné.
59. D4Y Suisei
Jeho skutočným nástupcom mal byť Yokosuka/Aichi D4Y Suisei – Judy.
D4Y predstavovalo úplne inú filozofiu.
Malo:
- zasúvací podvozok,
- omnoho čistejšiu aerodynamiku,
- podstatne vyššiu rýchlosť,
- kvapalinou chladený motor,
- a neskôr vnútornú pumovnicu.
60. D3A vs. D4Y
| Vlastnosť | D3A | D4Y |
|---|---|---|
| Podvozok | pevný | zasúvací |
| Aerodynamika | konzervatívnejšia | moderná |
| Rýchlosť | nižšia | výrazne vyššia |
| Bombardovanie | externé | modernejšie riešenie |
| Údržba | jednoduchšia | zložitejšia |
| Koncepcia | robustná | výkonová |
D4Y bolo technologicky vyspelejšie.
D3A však bolo jednoduchšie a v niektorých podmienkach tolerantnejšie.
61. D3A vs. SBD Dauntless
Najzaujímavejšie porovnanie vzniká medzi D3A a americkým Douglas SBD Dauntless.
Obe lietadlá boli strmhlavé bombardéry.
Obe používali strmhlavé brzdy.
Obe boli dvojmiestne.
Obe vznikli v období pred vojnou.
62. Najväčší rozdiel medzi D3A a SBD
Rozdiel sa postupne ukázal najmä v ochrane a modernizácii.
SBD bolo robustné lietadlo s kvalitnou pancierovou ochranou a samotesniacimi nádržami.
D3A malo ľahšiu konštrukciu a menšiu ochranu.
To neznamená, že D3A bolo v roku 1941 zlé lietadlo.
Znamená to, že jeho konštrukcia mala menšiu rezervu pre dlhú vojnu.
63. Filipínske more
V júni 1944 sa D3A stále nachádzalo v japonských leteckých skupinách.
Pri bitke vo Filipínskom mori boli Vals stále nasadené v úderných skupinách.
To je významný historický fakt.
D3A teda nebolo už iba cvičným alebo druhoradým typom.
Stále bolo súčasťou frontových síl.
64. Koniec kariéry ako hlavného palubného bombardéra
V roku 1944 už však D3A jednoznačne zaostávalo.
D4Y bolo rýchlejšie.
Americké stíhačky boli čoraz výkonnejšie.
Protivzdušná obrana lodí bola silnejšia.
A japonské posádky mali čoraz menej skúseností.
D3A preto postupne strácalo postavenie hlavného moderného palubného bombardéra.
65. D3A2-K
Existovala aj výcviková verzia D3A2-K.
Bola určená na výcvik posádok a využívala dvojité riadenie.
To bolo logické, pretože výcvik na jednomotorovom lietadle umožňoval budúcim posádkam precvičovať:
- vzlet,
- pristátie,
- navigáciu,
- prácu posádky,
- a strmhlavý let.
66. Výcvikový význam
D3A2-K predstavovalo dôležitú etapu v neskorej kariére typu.
Keď už D3A prestávalo byť vhodné ako prvotriedny frontový bombardér, mohlo zostať cenné ako výcvikový prostriedok.
Toto je jeden z dôvodov, prečo sa typ udržal tak dlho.
67. D3Y Myōjō
V neskorej fáze vojny vznikla koncepcia D3Y Myōjō.
Išlo o drevenú deriváciu D3A2-K.
Nebolo to jednoducho „D3A z dreva“.
Konštrukcia bola prispôsobovaná požiadavke na jednoduchšiu výrobu a šetrenie strategických materiálov.
68. Prečo Myōjō nedosiahlo veľký význam
Japonsko už v roku 1945 nemalo čas ani priemyselnú kapacitu na to, aby z Myōjō vytvorilo významný sériový typ.
Vzniklo iba veľmi malé množstvo prototypov a skúšobných lietadiel.
Preto Myōjō zostalo okrajovým projektom.
69. D3Y2-K
Existovali aj plány na špeciálne upravenú verziu D3Y pre špeciálne útoky.
Pri týchto projektoch sa v sekundárnej literatúre objavujú údaje o jednomiestnej konfigurácii, motore Kinsei 62 a bombe približne 800 kg.
Tieto údaje však treba chápať ako projektované hodnoty, nie ako vlastnosti masovo vyrábaného operačného lietadla.
70. Kamikaze
D3A bolo počas vojny používané aj na špeciálne útoky.
Tu však treba odstrániť jeden veľmi rozšírený omyl:
D3A nebolo „kamikaze lietadlo“.
Bolo to bojové lietadlo, ktoré mohlo byť v určitých jednotkách a obdobiach pridelené aj na špeciálne útoky.
To je zásadný rozdiel.
71. Leyte
Počas bojov pri Leyte v októbri 1944 sa D3A stále objavovalo nad bojiskom.
Americké lodné bojové správy zaznamenávajú Vals pri útokoch proti spojeneckým lodiam.
Nie všetky tieto útoky však boli samovražedné.
Niektoré lietadlá vykonávali klasické bombardovacie alebo útočné misie.
72. USS Leutze
- októbra 1944 USS Leutze zaznamenal útok troch nepriateľských lietadiel.
Dve boli identifikované ako Aichi D3A1 Type 99 carrier bombers.
Jedna bomba vybuchla približne pri lodi a ďalšia dopadla v jej blízkosti.
Loď utrpela menšie poškodenie a mala ranených.
Príklad je dôležitý preto, že dokazuje bojové používanie Valov aj v neskorej fáze vojny.
73. Okinawa
Okinawa bola posledným veľkým bojiskom, kde sa D3A objavilo vo významnejšom počte.
Japonské velenie už nemalo k dispozícii moderné palubné bombardovacie sily v kvalite z roku 1941.
Napriek tomu sa staré Vals stále používali.
A nie všetky boli kamikaze.
74. USS Laffey
- apríla 1945 počas Kikusui III bol pri USS Laffey pozorovaný Aichi D3A Val.
Americká správa uvádza, že prvý Val bol pravdepodobne na prieskumnej úlohe.
Po paľbe z lode odhodil bombu a odletel.
Neskôr sa k lodi priblížili ďalšie Vals, ktoré zaútočili.
Tento prípad je jedným z najlepších dôkazov, že označenie „Val = kamikaze“ je historicky nesprávne.
75. USS Pringle
- apríla 1945 zaútočili na skupinu pri radarovej hliadke tri D3A1.
Jeden z nich nakoniec prenikol cez protilietadlovú paľbu a zasiahol USS Pringle.
Lietadlo preniklo do prednej časti lode a výbuch spôsobil katastrofické poškodenie.
Pringle sa rozlomil a potopil približne za šesť minút.
Na palube zahynulo 113 mužov.
Ide o jeden z najlepšie zdokumentovaných príkladov bojového použitia D3A1 na Okinave.
76. USS Isherwood
- apríla 1945 sa USS Isherwood stretol s tromi Aichi D3A Type 99.
Lietadlá sa približovali nízko a kľučkovali, aby sťažili zameranie protilietadlovej paľby.
Jedno z nich uskutočnilo kamikaze útok a zasiahlo loď.
Aj tento prípad dokazuje, že D3A zostávalo v operačnej službe ešte na jar 1945.
77. USS Morrison
Pri USS Morrison v máji 1945 americké zdroje upozorňujú, že identifikácia prvého útočiaceho lietadla nie je úplne istá.
Mohlo ísť o Zero alebo Aichi D3A.
Tento príklad je dobrým upozornením, že povojnové identifikácie lietadiel nemusia byť vždy absolútne.
Preto nie je správne všetky podobné prípady spätne automaticky pripisovať D3A.
78. USS Anchor
- júna 1945, teda len dva mesiace pred kapituláciou Japonska, bola USS Anchor pri Okinave napadnutá štyrmi lietadlami identifikovanými ako Aichi D3A Type 99 Val.
Americká protilietadlová paľba jedno z nich zostrelila.
Toto je mimoriadne dôležitý dôkaz:
D3A bolo stále schopné vykonávať klasické bojové misie aj v júni 1945.
79. Posledné mesiace vojny
D3A teda prežilo prakticky celú vojnu v Pacifiku.
Nie ako špičkové moderné lietadlo.
Prežilo preto, že:
- bolo dostupné,
- bolo známe,
- bolo opraviteľné,
- malo vycvičiteľné letové vlastnosti,
- a Japonsko nemalo dostatok moderných náhrad.
80. Prečo D3A nezmizlo
Lietadlo môže byť technologicky zastarané a napriek tomu zostať užitočné.
To presne vystihuje D3A.
Nahradiť tisíce kusov existujúcej techniky novým typom znamená zabezpečiť:
- výrobu,
- náhradné diely,
- výcvik,
- mechanikov,
- pilotov,
- taktické príručky,
- a logistiku.
V podmienkach vojny sa to nedá urobiť zo dňa na deň.
81. Technologické starnutie
Najväčším problémom D3A nebolo to, že by jeho pôvodná koncepcia bola zlá.
Problém bol, že tempo vývoja bojových lietadiel bolo rýchlejšie než schopnosť Japonska D3A nahradiť.
82. Najväčší problém – rýchlosť
D3A2 s približne 428 km/h už nedokázalo konkurovať moderným stíhačkám.
To znamenalo, že útočné formácie boli pri prenikaní cez nepriateľskú obranu čoraz zraniteľnejšie.
83. Druhý problém – ochrana
D3A nebolo navrhnuté ako ťažko pancierované lietadlo.
V roku 1941 to ešte nebolo katastrofálne.
V rokoch 1944–1945 už áno.
Moderné stíhačky a protilietadlové zbrane dokázali staré Vals ničiť s veľkou účinnosťou.
84. Tretí problém – bombová nosnosť
Približne 250 kg hlavná bomba bola vhodná pre presné útoky na lode.
Postupne však nestačila proti stále lepšie chráneným a väčším cieľom.
Novšie lietadlá mohli niesť väčšie a flexibilnejšie kombinácie výzbroje.
85. Štvrtý problém – strata skúsených posádok
Toto bol možno najväčší problém zo všetkých.
Japonsko mohlo vyrobiť nové D3A.
Nemohlo však rovnako rýchlo vyrobiť skúsených pilotov a pozorovateľov.
Po Pearl Harbore a najmä po Midway a Guadalcanale sa zásoba skúsených posádok postupne zmenšovala.
86. D3A ako systém
D3A treba hodnotiť ako súčasť systému.
Lietadlo samo o sebe bolo iba jedným článkom.
K úspechu bolo potrebné:
- kvalitné velenie,
- výcvik,
- navigácia,
- stíhací doprovod,
- údržba,
- palubná logistika,
- a schopnosť lietadlovej lode dostať lietadlá k cieľu a späť.
V roku 1941 tento systém fungoval mimoriadne dobre.
Po roku 1943 sa postupne rozpadal.
87. Prečo bolo D3A úspešné v roku 1941
V roku 1941 malo D3A:
- dobrú presnosť,
- stabilné letové vlastnosti,
- účinné strmhlavé brzdy,
- dobrý výcvik posádok,
- kvalitnú taktiku,
- a protivníkov, ktorí ešte len budovali svoju vlastnú nosičovú doktrínu.
Preto dokázalo pôsobiť veľmi efektívne.
88. Prečo bolo D3A menej účinné v roku 1944
V roku 1944 už bola situácia úplne iná.
Americké lietadlá boli rýchlejšie.
Protivzdušná obrana bola silnejšia.
Radar umožňoval skoršie varovanie.
Americké nosičové stíhačky mali podstatne lepší výkon.
A japonské posádky už nemali priemernú úroveň skúseností z roku 1941.
D3A preto strácalo účinnosť aj bez toho, aby sa jeho vlastnosti dramaticky zmenili.
89. Výroba a prežitie
D3A bolo vyrobené približne v počte okolo 1 500 kusov.
Sekundárne japonské pramene uvádzajú rôzne počty lietadiel, ktoré prežili vojnu.
Tieto čísla však nemožno automaticky interpretovať ako počet lietadiel schopných okamžite bojovať.
„Prežilo vojnu“ a „bolo operačne použiteľné“ sú dve rozdielne kategórie.
90. Varianty v jednej tabuľke
| Verzia | Charakteristika |
|---|---|
| D3A1 | základná sériová verzia |
| D3A2 | výkonnejšia modernizovaná verzia |
| D3A2-K | dvojmiestna výcviková verzia |
| D3Y Myōjō | neskorá drevená derivácia |
| D3Y2-K | plánovaná špeciálna verzia |
Pri posledných dvoch treba rozlišovať medzi prototypom, projektom a sériovým lietadlom.
91. D3A1 vs. D3A2
| Parameter | D3A1 | D3A2 |
|---|---|---|
| Motor | Kinsei 43/44 | Kinsei 54 |
| Výkon | približne 1 000 hp | približne 1 300 hp |
| Rýchlosť | približne 380 km/h | približne 428 km/h |
| Koncepcia | pôvodná | modernizovaná |
| Úloha | hlavný palubný bombardér | modernizovaný bombardér |
92. Čo D3A2 nevyriešilo
D3A2 zlepšilo výkon.
Nevyriešilo však:
- pevný podvozok,
- nízku maximálnu rýchlosť v porovnaní s novou generáciou,
- obmedzenú ochranu,
- obmedzenú bombovú nosnosť,
- a rastúcu zraniteľnosť proti stíhačkám.
D3A2 bolo predĺžením života koncepcie, nie jej úplnou náhradou.
93. Čo bolo na D3A skutočne dobré
D3A malo niekoľko vlastností, ktoré zostali cenné po celú vojnu:
1. Presnosť
Strmhlavé bombardovanie umožňovalo veľmi presné zásahy.
2. Stabilita
Lietadlo bolo vhodné na kontrolovaný strmhlavý let.
3. Robustnosť
Pevný podvozok a relatívne jednoduchá konštrukcia boli praktické.
4. Výcviková hodnota
D3A bolo vhodné na výcvik pilotov v pokročilých režimoch letu.
5. Logistika
Japonsko už malo vybudovaný systém pre jeho používanie.
94. Čo bolo na D3A slabé
Najväčšie slabiny boli:
- nízka rýchlosť,
- pevný podvozok,
- slabšia ochrana,
- obmedzená bombová nosnosť,
- a rastúca zraniteľnosť v podmienkach modernej leteckej vojny.
95. D3A nebolo „zlé“
Toto je najdôležitejšie hodnotenie.
D3A nebolo zlé lietadlo.
Bolo dobré lietadlo pre obdobie, v ktorom vzniklo.
Jeho tragédiou bolo, že vojna trvala dlhšie, než jeho konštruktéri predpokladali.
96. Najväčší paradox D3A
D3A začalo vojnu ako moderný a veľmi účinný palubný bombardér.
V roku 1945 už bolo technologicky zastarané.
A napriek tomu sa stále nachádzalo v bojových misiách.
To nie je dôkaz jeho výnimočnej technologickej životnosti.
Je to dôkaz toho, ako vojna vyčerpala japonské priemyselné a výcvikové rezervy.
97. Chronológia D3A
1937–1938 – prototyp a skúšky.
1939 – prijatie do služby ako Type 99 Model 11.
1941 – Pearl Harbor a rýchla expanzia japonského námorného letectva.
1942 – Korálové more a Midway.
1942–1943 – Guadalcanal, Rabaul a Šalamúnove ostrovy.
1943 – nástup D3A2.
1944 – D4Y postupne preberá úlohu modernejšieho strmhlavého bombardéra.
1944 – D3A stále pôsobí pri Filipínskom mori a Leyte.
1945 – D3A sa používa pri Okinave vrátane konvenčných aj špeciálnych útokov.
11. jún 1945 – americké plavidlo Anchor ešte identifikuje štyri Vals pri Okinave.
15. august 1945 – kapitulácia Japonska.
98. Pramenná základňa – japonské inštitúcie
Pri technickom hodnotení D3A sú mimoriadne dôležité japonské inštitucionálne zbierky.
Najvýznamnejšie sú:
- National Institute for Defense Studies – NIDS / 防衛研究所
- National Diet Library – NDL / 国立国会図書館
- Showakan – 昭和館
- JACAR – Japan Center for Asian Historical Records
NIDS priamo eviduje samostatné archívne materiály pre D3A1 a D3A2 vrátane návrhov príručiek D3A2.
99. Showakan
Showakan poskytuje významnú odbornú literatúru o japonskom vojenskom letectve.
Jeho zbierky umožňujú overovať japonské označenia, varianty a dobovú terminológiu.
To je dôležité najmä pri rozlišovaní:
- D3A1,
- D3A2,
- D3A2-K,
- D3Y.
100. Japonská výrobná história
Výrobný rozpis Aichi je mimoriadne cenný.
Uvádza:
D3A1 – 476 kusov
D3A2 – 816 kusov
Aichi spolu – 1 292 kusov
Tento údaj má vyššiu hodnotu než všeobecné internetové tabuľky, pretože vychádza z japonskej výrobnej histórie.
101. Americké oficiálne pramene
Americké Naval History and Heritage Command – NHHC poskytuje veľmi hodnotný nezávislý pohľad.
Najmä lodné histórie DANFS, bojové správy a H-Grams umožňujú overovať:
- identifikáciu D3A,
- útoky na konkrétne lode,
- počty lietadiel,
- a priebeh bojov.
Výhodou je, že ide o pramene vytvorené z americkej vojenskej dokumentácie.
102. Ako hodnotiť protichodné údaje
Ak dva seriózne zdroje uvádzajú rozdielne čísla, nie je správne automaticky vybrať jedno a druhé označiť za chybu.
Treba sa pýtať:
- Ide o plánovaný alebo skutočný počet?
- Ide o stav jednotky alebo počet lietadiel, ktoré vzlietli?
- Ide o výrobné lietadlá alebo aj prototypy?
- Počítajú sa lietadlá podľa výrobcu alebo podľa konečného používateľa?
- Ide o operačne schopné lietadlá?
- Je zdroj povojnovou rekonštrukciou?
Až potom možno čísla porovnávať.
103. Čo dnes o D3A môžeme povedať s vysokou istotou
S vysokou istotou môžeme povedať, že:
- D3A vzniklo koncom 30. rokov,
- bolo zavedené ako Type 99 Carrier Bomber,
- D3A1 bolo základnou skorou verziou,
- D3A2 predstavovalo významnú modernizáciu,
- lietadlo používalo pevný podvozok,
- bolo vybavené strmhlavými brzdami,
- používalo približne 250 kg hlavnú bombu,
- zúčastnilo sa Pearl Harboru,
- bojovalo pri Korálovom mori a Midway,
- pokračovalo v bojoch v roku 1943,
- v roku 1944 už technologicky zaostávalo,
- a v roku 1945 bolo stále operačne používané.
104. Čo zostáva sporné
Najväčšiu opatrnosť treba zachovať pri:
- presných počtoch D3A na jednotlivých lodiach v konkrétnych dňoch,
- niektorých stratách jednotlivých jednotiek,
- celkovom výrobnom čísle,
- počte lietadiel preživších vojnu,
- a presných počtoch D3A použitých pri špeciálnych útokoch.
Tieto údaje sa môžu medzi zdrojmi líšiť.
105. Definitívny verdikt
Aichi D3A Val bolo jedným z najdôležitejších japonských námorných lietadiel prvej polovice pacifickej vojny.
Nebolo najrýchlejšie.
Nebolo najlepšie chránené.
Nebolo najťažšie vyzbrojené.
Ale bolo:
presné, stabilné, robustné, relatívne jednoduché a veľmi dobre prispôsobené strmhlavému bombardovaniu.
V roku 1941 to bola veľmi nebezpečná zbraň.
V roku 1942 zostávalo účinným frontovým lietadlom.
V roku 1943 už bolo na hranici technologického starnutia.
V roku 1944 bolo prevažne prekonané modernejšími typmi.
A v roku 1945 sa z neho stal symbol jednej z najťažších skutočností vojny:
staré lietadlá zostávajú v boji vtedy, keď už národ nemá dostatok moderných náhrad.
106. Úplne posledný obraz
Keď sa človek pozerá na fotografiu D3A Val z roku 1941, vidí moderné japonské námorné lietadlo.
Keď sa pozrie na D3A nad Okinavou v roku 1945, vidí už niečo úplne iné.
Vidí lietadlo, ktorého základná koncepcia vznikla ešte pred vojnou, ale ktoré stále štartuje do boja, pretože Japonsko už nemá dostatok moderných strojov, skúsených posádok ani času.
A práve v tom spočíva historický význam D3A.
Nie je iba príbehom jedného bombardéra.
Je to príbeh celého japonského námorného letectva:
od technologickej odvahy, cez vrchol v roku 1941, až po postupné vyčerpanie v roku 1945.
D3A nezačalo vojnu ako zastarané lietadlo.
Vojna ho zastarala.
A napriek tomu vydržalo až do jej posledných mesiacov.
Hlavné pramene
Japonské inštitucionálne pramene
- National Institute for Defense Studies (NIDS), 防衛研究所 – archívne materiály k D3A1 a D3A2.
- National Diet Library (NDL), 国立国会図書館.
- Showakan, 昭和館.
- JACAR – Japan Center for Asian Historical Records.
Výrobné pramene
- 愛知航空機生産年史 / Aichi Aircraft Production History.
- Japonské hospodárske a priemyselné štúdie využívajúce dokumentáciu NIDS.
Americké oficiálne pramene
- U.S. Naval History and Heritage Command (NHHC).
- DANFS – Dictionary of American Naval Fighting Ships.
- NHHC H-Grams.
- Povojnové americké bojové a lodné záznamy.
Redakčná poznámka
Pri technických parametroch sú uvedené reprezentatívne hodnoty a nie absolútne čísla platné pre každý jednotlivý exemplár.
Pri výrobných počtoch je zachovaná metodická poznámka o rozdieloch medzi podnikovými výrobnými záznamami a neskoršími celkovými súčtami.
Pri neskorých bojových operáciách je vždy potrebné rozlišovať medzi:
D3A ako typom lietadla, konkrétnou bojovou misiou a úlohou, ktorú lietadlo v danej misii vykonávalo.
Preto označenie „Val“ samo o sebe neznamená „kamikaze“.
Toto rozlíšenie je nevyhnutné pre historicky presné hodnotenie poslednej fázy kariéry D3A.
Zachovaný exemplár v Americkom múzeu
