Erich Hartmann (1922-1993) bol nemecký stíhací pilot 2. svetovej vojny, najúspešnejšie letecké eso v dejinách s 352 zostrelmi, takmer výhradne na východnom fronte proti sovietskym lietadlám. Známy ako “Čierny diabol” pre svoju nebezpečnú taktiku. Po vojne strávil 10 rokov v sovietskom zajatí, no po prepustení sa stal inštruktorom a veliteľom v povojnovej Luftwaffe.

Biografia

• Narodenie: 19. apríla 1922 vo Weissachu, Nemecko.
• Detstvo: Strávil v Číne, kde otec pracoval ako lekár, a vrátil sa do Nemecka v roku 1928.
• Letecký výcvik: Začal s plachtárstvom v 14 rokoch a získal pilotný preukaz na motorové lietadlá v roku 1939. V roku 1940 nastúpil na dôstojnícku školu. 
• Prezívky: Bol známy ako “Bubi”(bol prezývaný „Bubi“ (chlapček/zlatko) preto, lebo tak ho volali jeho priatelia a blízki už od detstva/mladosti, a táto prezývka sa s ním spájala po celú jeho kariéru, aj keď bol známy ako najúspešnejšie letecké eso histórie.), “Blonďavý rytier” (Blondinette Ritter) a “Čierny diabol” (Černý ďábel).
• Úmrtie: zomrel 20.9.1993 vo veku 71 rokov v meste Weil im Schönbuch, Nemecko, bol pochovaný vo Weil im Schönbuch. Presná príčina smrti nie je v niektorých článkoch uvedená, iné zdroje poskytujú, že zomrel na rakovinu mozgu.

Druhá svetová vojna

• Služba: Bol súčasťou Jagdgeschwader 52 (JG 52) a lietal hlavne na Východnom fronte.
• Úspechy: Zostrelil 352 lietadiel (345 sovietskych, 7 amerických) na 825 bojových misiách. Absolvoval 1 404 bojových letov.
• Přežitie: Napriek poškodeniam (16 núdzových pristátí) nebol nikdy zostrelený priamou paľbou nepriateľa.
• Koniec vojny: Zajatý Američanmi, odovzdaný Sovietom. 

Taktika

Hartmannova taktika bola založená na psychológii a využití momentu prekvapenia, súhrnná ako “červený smer” alebo “finta zblízka,” kde sa spoliehal na prenasledovanie nepriateľa na krátku vzdialenosť, než prejde do útoku, nevyčerpávajúc palivo v dlhých prenasledovaniach, pričom využíval zručnosť a rýchlosť svojho Messerschmittu Bf 109, aby sa dostal do ideálnej pozície na zostrelenie cieľa zblízka, často po zdvojnásobení sa za slnkom alebo za nepriateľom, aby zostal neviditeľný, kým nezaútočí. 

Kľúčové princípy

• Zblízka (Close-Range Attack): Vyhýbal sa dlhým bojom na diaľku; útočil z tesnej blízkosti, aby maximalizoval šance na zásah.
• Prekvapenie a klamstvo (Surprise & Deception): Používal „fintu zblízka“ (“finta blízko”), kde sa priblížil k nepriateľovi (často zdvojnásobením sa za ním), aby ho prekvapil, a potom zaútočil, kým nepriateľ nemal čas reagovať.
• Nevyčerpanie paliva (Fuel Conservation): Netrval na dlhých honičkách, aby šetril palivo, čo mu umožnilo ostať v boji dlhšie.
• Využitie slnka: Často využíval slnko ako krytie, aby sa priblížil k nepriateľovi nepozorovane.
• Psychológia: Spoliehal sa na svoju schopnosť zostať chladný a pokojný a využíval psychologický tlak. 

Hartmannova taktika bola o maximalizácii šance na jeden úspešný výstrel pri jedinom prelete, nie o vyčerpávajúcom manévrovaní, čím sa stal najúspešnejším stíhacím esom v histórii vzdušných bojov. 

Väzenie

• Zajatie: Po skončení vojny bol zajatý Červenou armádou a držaný v zajateckých táboroch.
• Obvinenie a odsúdenie: Bol obvinený z vojnových zločinov, ktoré sa týkali údajného zostrelenia amerického bombardéra v roku 1944, hoci sám tvrdil, že bol zostrelený, keď sa snažil zachrániť seba a svoje lietadlo.
• Trest: Sovietsky súd ho odsúdil na 25 rokov nútených prác.
• Väznenie: Strávil celkom 10 rokov v zajatí, najprv v táboroch na Urale a potom v ďalších.
• Prepustenie: V roku 1955 bol prepustený ako jeden z posledných nemeckých vojnových zajatcov v rámci amnestie.
• Návrat do Nemecka: Po návrate sa stal pilotom v novej Luftwaffe (západonemeckom letectve) a vycvičil mnoho pilotov.

Povojnové obdobie

• Západonemecká Luftwaffe: Vstúpil do novoobnovenej Bundeswehr Luftwaffe. Stal sa prvým veliteľom JG 71 “Richthofen”.
• Odchod do výslužby: V roku 1970 bol prinútený odísť do výsluhy kvôli odporu voči nákupu stíhačky F-104 Starfighter z bezpečnostných dôvodov.
• Obvinenia: Ruská federácia ho posmrtne zbavila všetkých obvinení v roku 1997. 
• Posledné roky: Pracoval ako letecký inštruktor.
• Úmrtie: 20. septembra 1993. 

Hodnosti

• Poručík (Leutnant): Získal po absolvovaní prvého samostatného letu.
• Major (Major): Jeho hodnosť v čase služby v Luftwaffe a keď dosiahol najväčšie úspechy.
• Oberst (Plukovník): Povýšený v povojnovej Bundeswehr. 

Ocenenia

• Bol držiteľom Rytierskeho kríža železného kríža s dubovými listami, mečmi a diamantami (najvyššie nemecké vyznamenanie) 18. držiteľ.
• Železný kríž (Eisernes Kreuz): II. triedy a I. triedy.
• Čestný pohár za zvláštne úspechy v leteckej vojne (Ehrenpokal für besondere Leistungen in der Luftkriegführung).
• Nemecký kríž v zlate (Deutsches Kreuz in Gold).
• Rytiersky kríž Železného kríža (Ritterkreuz des Eisernen Kreuzes).
• Rytiersky kríž s dubovými listami (mit Eichenlaub): 420. držiteľ.
• Rytiersky kríž s dubovými listami a mečmi (mit Eichenlaub und Schwertern): 75. držiteľ.
• Spoločný odznak pre pilotov a pozorovateľov s briliantami (Gemeinsames Flugzeugführer- und Beobachterabzeichen in Gold mit Brillanten).
• Frontová spona pre denné stíhačky – zlatá (Frontflugspange für Jäger in Gold), s číslom 1300. 

Dôležité fakty

Hartmann bol známy svojou mimoriadne úspešnou taktikou a prezývkou “Čierny diabol” (Der Schwarze Teufel) od Sovietov, a napriek 352 vzdušným víťazstvám nikdy nebol zostrelený priamou paľbou nepriateľa, aj keď musel 16-krát núdzovo pristáť kvôli poškodeniu alebo mechanickým problémom. 

Lietadlá ww2

• Bf 109 G-2: Jeden z jeho prvých bojových strojov koncom roka 1942; po zrážke v máji 1943 núdzovo pristál s G-2 (W.Nr. 14 997).
• Bf 109 G-6: Jeho najčastejší a najznámejší stroj, najmä počas jeho vzostupu k sláve v rokoch 1943 – 1944. Niekoľko z nich malo jeho ikonický motív nosa „čierny tulipán“.
• Bf 109 G-10: Vysokovýkonná verzia z konca vojny, s ktorou lietal ku koncu konfliktu, a ktorú použil najmä pri svojich posledných vzdušných víťazstvách (350 – 352) v máji 1945.
• Bf 109 G-14: Použitý počas jeho krátkeho velenia nad I./JG 53 v Maďarsku začiatkom roku 1945.
• Bf 109 K-4: Hoci existujú určité diskusie, dôkazy naznačujú, že pravdepodobne lietal na „Kurfürst“, finálnom sériovom modeli Bf 109, v záverečných týždňoch vojny.
• Me 262: Hoci s ním nikdy nelietal v boji, Hartmann sa začiatkom roku 1945 zúčastnil programu prestavby prúdového lietadla Me 262, ale radšej sa rozhodol vrátiť k svojej jednotke, ako by sa pridal k prúdovej letke.
• Focke-Wulf Fw 190: Používal ich neskôr v boji, napríklad Fw 190 A-8 a Fw 190 D-9, ktoré mali lepšiu výzbroj a rýchlosť. Často ich označoval “Black 1” (Čierna 1) a v závere vojny lietal s Fw 190 D-9 “Dora”.

Lietadlá po vojne

• Canadair Sabre (CL-13): Velil prvej západonemeckej prúdovej jednotke, JG 71 “Richthofen”, ktorá bola pôvodne vybavená týmito kanadskými verziami F-86 Sabre.
• Lockheed F-104 Starfighter: Hoci dôrazne namietal proti jeho obstaraniu z bezpečnostných dôvodov (predvídal jeho reputáciu “Widowmaker”), musel s ním počas svojho pôsobenia lietať.
• F-84 Thunderjet: Používal ho počas preškolenia v Spojených štátoch.

Zaujímavosť

• Hartmann skutočne pilotoval Convair F-106 Delta Dart, vysokovýkonné stíhacie lietadlo, pravdepodobne počas fázy hodnotenia alebo testovania pre západonemecké letectvo.
• Vysoká chvála: Považoval F-106 za významné zlepšenie oproti F-104 a videl to ako veľký skok vo výkone.