FLYING TIGERS — American Volunteer Group (AVG), 1941–1942

Použité fotografie pochádzajú prevažne z archívu Wikimedia Commons a slúžia výhradne na informačné a ilustračné účely.

História, piloti, všetkých 100 lietadiel P-8101 až P-8200, bojové operácie, kamufláž a plastikové modely

• História a vznik AVG.
• Vznik a organizácia jednotky
• Veliteľ a piloti.
• Lietadlá Curtiss Hawk 81 / P-40B / P-40C.
• Tabuľka všetkých 100 lietadiel P-8101 až P-8200, ich výrobné a britské sériové čísla, taktické čísla, piloti a známe osudy.
• Operačné základne a miesta pôsobenia.
• Bojové operácie a taktika — vrátane konkrétnych bojov, strát a udalostí.
• Víťazstvá a bojové skóre pilotov.
• Kamufláž a farby.
• Koniec American Volunteer Group a čo nasledovalo po rozpustení Flying Tigers
• Tabuľka plastikových stavebníc.
• Záver

1. Kto boli Flying Tigers?

---

American Volunteer Group (AVG), známa pod prezývkou Flying Tigers – Lietajúce tigre, bola americká dobrovoľnícka stíhacia jednotka, ktorá bojovala na strane Čínskej republiky proti Japonsku počas druhej svetovej vojny. Jej príslušníci boli prevažne americkí vojenskí letci, ktorí pred vstupom do AVG slúžili v americkom armádnom letectve, námorníctve alebo námornej pechote. Do Číny odišli v roku 1941, teda ešte pred oficiálnym vstupom Spojených štátov do vojny.

AVG vznikla v čase, keď Čína už niekoľko rokov bojovala proti japonskej agresii. Japonské ozbrojené sily disponovali početným letectvom a útočili na čínske mestá, vojenské základne, dopravné spojenia aj zásobovacie trasy. Čínske letectvo potrebovalo posilniť svoje stíhacie schopnosti a získať skúsených pilotov, ktorí by dokázali účinne zasahovať proti japonským lietadlám.

Jednotka bola výsledkom americko-čínskej spolupráce a mala osobitné postavenie. Hoci ju tvorili americkí dobrovoľníci a jej výcvik výrazne ovplyvnili americké vojenské skúsenosti, jej úlohou bolo podporovať čínske vojenské úsilie. Jej vznik súvisel aj s politickou situáciou: Spojené štáty ešte pred decembrom 1941 neboli oficiálne vo vojne s Japonskom, a preto sa pomoc Číne organizovala spôsobom, ktorý sa odlišoval od nasadenia pravidelných amerických bojových jednotiek po vstupe USA do vojny.

Významnú úlohu pri príprave AVG zohral Claire Lee Chennault, ktorý už pred vznikom jednotky pôsobil v Číne ako letecký poradca. Venoval sa štúdiu japonského letectva a presadzoval taktiku založenú na koordinovanom útoku, využívaní výšky a rýchlosti a vzájomnom krytí pilotov. Jeho prístup bol dôležitý preto, že AVG nemala neobmedzené množstvo lietadiel ani pilotov. Musela preto využívať svoje dostupné sily čo najefektívnejšie a vyhýbať sa situáciám, v ktorých by sa jej lietadlá dostali do nevýhodného postavenia.

Flying Tigers sa preslávili predovšetkým bojmi nad Barmou a juhozápadnou Čínou v rokoch 1941 a 1942. Ich činnosť zahŕňala obranu pred japonskými náletmi, útoky na nepriateľské lietadlá a podporu ochrany strategických dopravných a zásobovacích spojení. Osobitne dôležitá bola ochrana trás, ktorými sa do Číny dostával vojenský materiál a ďalšie zásoby. Vojenská situácia sa pritom rýchlo menila: japonský postup v juhovýchodnej Ázii ohrozoval letiská, zásobovanie aj samotné spojenie medzi spojeneckými jednotkami.

2. Vznik a organizácia jednotky

---

Nábor amerických pilotov do American Volunteer Group (AVG) sa uskutočnil v roku 1941 v rámci príprav na posilnenie čínskeho letectva v boji proti Japonsku. Do jednotky vstupovali najmä skúsení letci z amerického armádneho letectva, námorníctva a námornej pechoty. Služba v AVG im umožňovala pôsobiť v bojových operáciách v Ázii ešte predtým, ako Spojené štáty v decembri 1941 oficiálne vstúpili do vojny proti Japonsku.

Piloti odchádzali do Ázie na základe osobitných zmluvných a služobných podmienok. Jednotka bola určená na podporu Číny a jej príslušníci slúžili v rámci čínskeho vojenského úsilia. Dôležitú úlohu pri organizácii, výcviku a príprave na boj zohrával Claire Lee Chennault, ktorý mal skúsenosti s čínskym letectvom a poznal taktiku japonských vzdušných síl. Zdôrazňoval najmä koordináciu pilotov, využívanie výšky a rýchlosti lietadiel, včasné varovanie pred nepriateľskými náletmi a vzájomné krytie počas boja.

Do Číny a Barmy prichádzali spolu s pilotmi aj mechanici, technici, zbrojári a ďalší pozemný personál. Ich úlohou bolo pripravovať lietadlá na lety, vykonávať údržbu, odstraňovať poruchy a zabezpečovať zásobovanie palivom, muníciou a náhradnými dielmi. Fungovanie AVG preto nezáviselo iba od schopností pilotov, ale aj od práce celého technického a organizačného zázemia. Výcvik a prípravu komplikovali klimatické podmienky, vzdialenosti medzi základňami a obmedzené možnosti zásobovania.

AVG mala tri stíhacie perute:

• 1st Pursuit Squadron – „Adam & Eves“ – prvá stíhacia peruť AVG. Jej príslušníci sa podieľali na bojových letoch a obrane pridelených oblastí. Tak ako v ostatných perutiach, aj tu sa mohlo pridelenie konkrétneho lietadla meniť podľa jeho technického stavu a aktuálnych potrieb jednotky.
• 2nd Pursuit Squadron – „Panda Bears“ – druhá stíhacia peruť, ktorej prezývka odkazovala na pandu, zviera spájané s Čínou. Názov sa stal súčasťou identity jednotky a objavuje sa aj v súvislosti s niektorými individuálnymi označeniami lietadiel. Konkrétny motív na jednotlivom stroji však treba overovať osobitne.
• 3rd Pursuit Squadron – „Hell’s Angels“ – tretia stíhacia peruť AVG. Jej názov sa stal jedným z najznámejších označení Flying Tigers. Všetky tri perute tvorili bojové jadro jednotky a ich príslušníci sa zapájali do operácií podľa aktuálnej situácie a rozkazov velenia.

V ranom období sa taktické čísla lietadiel spájali s jednotlivými peruteami a používali sa na identifikáciu strojov v rámci jednotky. Pri rekonštrukcii histórie konkrétneho lietadla však treba rozlišovať medzi taktickým číslom, výrobným číslom lietadla a britským sériovým číslom. Každý z týchto údajov označuje niečo iné a nemožno ich zamieňať.

Rozdelenie lietadiel medzi pilotov a perute nebolo počas celej existencie AVG nemenné. Lietadlá sa poškodzovali v boji aj pri nehodách, odchádzali na opravy a po návrate do služby mohli byť pridelené inému pilotovi. Pri nedostatku prevádzkyschopných strojov bolo potrebné využívať dostupné lietadlá podľa aktuálnych potrieb. Preto samotné taktické číslo alebo meno pilota v jednom zozname nemusí bez ďalšieho potvrdenia dokazovať, že daný pilot lietal na konkrétnom stroji počas celého obdobia jeho služby.

AVG bola rozpustená 4. júla 1942. Jej zánik súvisel so začleňovaním leteckých operácií v Číne do pravidelnej štruktúry amerických vzdušných síl po vstupe Spojených štátov do druhej svetovej vojny. Časť pilotov a ďalších príslušníkov pokračovala v službe, zatiaľ čo iní jednotku opustili. V Číne následne pôsobila China Air Task Force, ktorej stíhaciu zložku tvorila aj 23rd Fighter Group. Tieto nástupnícke jednotky pokračovali v bojoch proti Japonsku, ale organizačne už neboli totožné s pôvodnou American Volunteer Group.

3. Veliteľ a významní piloti

---

Claire Lee Chennault – muž, ktorý pripravil taktiku Flying Tigers

Claire Lee Chennault (1893 – 1958) patril k najdôležitejším osobnostiam amerického letectva v Číne počas druhej svetovej vojny. Nebol iba veliteľom, ktorý stál za vznikom American Volunteer Group (AVG), známej ako Flying Tigers. Jeho najväčším prínosom bolo vytvorenie spôsobu boja, ktorý umožnil menšej skupine amerických stíhacích pilotov účinne čeliť početnejšiemu japonskému letectvu.

Chennault mal za sebou službu v americkom armádnom letectve a skúsenosti s výcvikom stíhacích pilotov. V 30. rokoch sa zaoberal taktikou vzdušného boja a upozorňoval na význam koordinácie, včasného varovania a správneho využitia výkonových vlastností lietadla. V roku 1937 odišiel do Číny, kde pomáhal budovať a organizovať leteckú obranu proti japonskej invázii. Vďaka tomu získal praktické skúsenosti s japonskými lietadlami, ich spôsobom nasadenia aj s problémami, ktorým čelilo čínske letectvo.

Keď sa v roku 1941 začala formovať American Volunteer Group, Chennault sa stal jej hlavným taktickým poradcom a veliteľskou autoritou. Jednotka bola zložená prevažne z amerických pilotov, ktorí predtým slúžili v rôznych zložkách amerického vojenského letectva, námorníctva alebo námornej pechoty. Do Číny prichádzali v rámci dobrovoľníckeho programu, pričom AVG bola organizačne súčasťou čínskeho vojenského úsilia a jej nasadenie malo politické aj vojenské pozadie.

Chennaultova predstava o vzdušnom boji

Chennault si uvedomoval, že americké lietadlá nemusia byť lepšie vo všetkých oblastiach než japonské stíhačky. Japonské typy, najmä Mitsubishi A6M Zero v námornom letectve, boli známe výbornou obratnosťou. Ďalšie japonské stíhacie typy používané nad pevninou mali tiež vlastnosti, ktoré mohli amerického pilota znevýhodniť v pomalom, tesnom manévrovom boji.

Curtiss Hawk 81-A2, známy v americkom označovacom systéme ako P-40, mal iné prednosti. Bol robustný, dokázal vyvinúť dobrú rýchlosť v strmhlavom lete a jeho konštrukcia znášala pomerne tvrdé bojové podmienky. Jeho výhodou bola aj výzbroj sústredená v krídlach a schopnosť účinne útočiť na nepriateľa počas krátkeho prieletu. Na druhej strane nemohol v každej situácii konkurovať ľahším japonským stíhačkám v pomalom zatáčavom boji.

Chennault preto presadzoval taktiku, ktorá mala obmedziť výhody súpera a využiť prednosti P-40. Základnými princípmi boli:

• Včasné varovanie: informácie o približujúcich sa japonských lietadlách mali pilotom umožniť vzlietnuť včas a dostať sa do výhodnej pozície.
• Výška a rýchlosť: ak to situácia dovolila, americké lietadlá mali útočiť z výhodnej výšky a využiť rýchlosť pri útoku.
• Krátky, sústredený útok: pilot sa mal pokúsiť zasiahnuť protivníka počas krátkeho prieletu, namiesto toho, aby s ním zbytočne zostával v tesnom súboji.
• Vzájomné krytie: dvojice a skupiny lietadiel mali spolupracovať, sledovať okolie a pomáhať si pri odpútaní od protivníka.
• Zachovanie energie lietadla: rýchlosť a výška sa mali využívať tak, aby pilot nemusel zbytočne spomaľovať a vystavovať sa výhodnejšej pozícii nepriateľa.
• Rozumné odpútanie: po útoku sa piloti mali podľa okolností vzdialiť, získať odstup a pripraviť ďalší útok namiesto pokračovania v nevýhodnom boji.

Tieto princípy sa často spájajú s taktikou „udri a uteč“. Nešlo však o jednoduché pravidlo, podľa ktorého by každý útok musel vyzerať rovnako. Skutočný boj závisel od výšky, počtu nepriateľských lietadiel, počasia, stavu paliva, prehľadu pilota a od toho, či mala skupina dostatok času na prípravu.

Včasné varovanie a pozemná sieť

Dôležitou súčasťou Chennaultovho systému bolo získavanie informácií o pohybe nepriateľa. Sieť pozorovateľov a komunikačných spojení mala hlásiť japonské nálety ešte pred ich príchodom k dôležitým cieľom. Takéto varovanie bolo mimoriadne dôležité, pretože AVG mala obmedzený počet lietadiel a nemohla udržiavať nepretržité hliadky všade, kde hrozil útok.

Informácie sa prenášali k veliteľom a na letiská, odkiaľ mohli stíhačky vzlietnuť a zaujať vhodnú pozíciu. Účinnosť systému závisela od kvality hlásení, spojenia, počasia a času, ktorý zostával do príchodu nepriateľa. Nebol neomylný, ale v podmienkach rozsiahleho bojiska v Číne a Barme predstavoval významnú výhodu.

Chennault a samotní piloti

Chennaultova taktika nebola úspešná iba preto, že ju vymyslel skúsený veliteľ. Musela sa premietnuť do výcviku a do každodenného rozhodovania pilotov. Tí sa museli naučiť spolupracovať v skupine, udržiavať prehľad o situácii a vedieť, kedy pokračovať v útoku a kedy sa odpútať. V bojových podmienkach sa pritom stretávali s únavou, technickými poruchami, nedostatkom náhradných dielov, náročným počasím a často aj s neistotou o počte a polohe nepriateľských lietadiel.

Chennaultova práca tak vytvorila jeden z charakteristických prvkov Flying Tigers: jednotka sa nespoliehala iba na osobnú odvahu jednotlivých pilotov, ale aj na prípravu, informácie a koordinované nasadenie. Výsledky AVG sa neskôr stali súčasťou legendy Flying Tigers, no pri ich hodnotení treba rozlišovať medzi skutočnými bojovými výsledkami, hlásenými víťazstvami a neskoršími populárnymi opismi.

Významní piloti AVG

Flying Tigers sa preslávili najmä vďaka pilotom, ktorí sa opakovane dostávali do bojových situácií a získali uznanie za svoje výsledky. Jednotku však netvorili iba najúspešnejšie stíhacie esá. Boli v nej piloti s rôznou dĺžkou služby, skúsenosťami aj počtom bojových letov. Niektorí sa preslávili dosiahnutými víťazstvami, iní velením, osobnými príbehmi alebo okolnosťami, za ktorých zahynuli či padli do zajatia.

Robert H. Neale – najúspešnejšie eso AVG

Robert Hawthorne Neale patrí medzi najznámejších pilotov Flying Tigers a v historických prehľadoch sa zvyčajne uvádza ako najúspešnejšie eso pôvodnej AVG. Pred odchodom do Číny slúžil v americkom námorníctve, kde získal skúsenosti s vojenským lietaním. Do AVG vstúpil v roku 1941 a po príchode do Ázie sa postupne zaradil medzi najskúsenejších bojových pilotov jednotky.

Neale pôsobil v 1st Pursuit Squadron „Adam & Eves“. Po smrti Roberta Sandella prevzal velenie tejto perute. Jeho úspechy boli spojené nielen s individuálnou streleckou schopnosťou, ale aj so schopnosťou správne vyhodnotiť situáciu, využiť výhodu prekvapenia a viesť ostatných pilotov v boji.

V dobových a neskorších súpisoch sa mu pripisuje 13 vzdušných víťazstiev. Takéto čísla treba chápať ako oficiálne alebo historicky uvádzané bojové nároky, nie ako úplne presný súčet, ktorý by sa dal pri každom jednotlivom stretnutí nezávisle potvrdiť. Neale patril aj medzi pilotov, ktorí po formálnom rozpustení AVG zostali ešte krátky čas v Číne, aby pomohli pri prechode na nové organizačné usporiadanie amerických síl.

Jeho význam preto nespočíva iba v počte pripísaných víťazstiev. Bol jedným z veliteľov, ktorí pomohli udržať bojovú účinnosť jednotky v období, keď sa situácia v Barme a Číne rýchlo menila.

David Lee „Tex“ Hill – výrazná osobnosť druhej perute

David Lee „Tex“ Hill patril k najznámejším pilotom AVG. Pred vstupom do dobrovoľníckej skupiny slúžil v americkom námorníctve a lietal na palubných lietadlách. Po príchode do AVG sa stal členom 2nd Pursuit Squadron „Panda Bears“. Vynikol ako bojový pilot a postupne prevzal aj veliteľské povinnosti.

Hill si získal povesť agresívneho, ale schopného stíhača. Jeho úspechy vznikali v podmienkach, v ktorých sa piloti museli spoliehať na tímovú spoluprácu, správne načasovanie útoku a schopnosť rýchlo sa rozhodovať. V januári 1942 dosiahol viacero vzdušných víťazstiev a postupne sa zaradil medzi najúspešnejších pilotov AVG.

Po smrti Johna Newkirka v marci 1942 prevzal Hill velenie druhej perute. Na konci služby AVG patril medzi jej najvýraznejších pilotov a v dobových súhrnoch sa mu pripisuje vysoký počet víťazstiev. Presný počet sa môže líšiť podľa toho, ako jednotlivé zdroje započítavajú zdieľané alebo čiastočné nároky.

Po rozpustení AVG pokračoval v službe v amerických vzdušných silách v Číne. Jeho vojenská kariéra sa preto neobmedzila na krátke obdobie Flying Tigers. Hill je dôležitý aj pre pochopenie prechodu od dobrovoľníckej AVG k pravidelným americkým jednotkám, ktoré neskôr pôsobili v tom istom operačnom priestore.

George Burgard – skúsený bojový pilot

George Burgard bol jedným z pilotov, ktorí sa podieľali na bojových úspechoch AVG v období intenzívnych japonských náletov a stíhacích stretov nad Barmou a Čínou. V historických prehľadoch sa uvádza medzi najúspešnejšími členmi jednotky.

Pri Burgardovi, rovnako ako pri ďalších pilotoch AVG, je dôležité odlišovať jeho celkový bojový výsledok od histórie jednotlivých lietadiel, na ktorých lietal. Stroje sa mohli počas služby meniť, prechádzať opravami alebo byť dočasne pridelené inému pilotovi. Preto nemožno bez samostatného dôkazu vyvodzovať, že jedno konkrétne lietadlo bolo počas celej svojej služby spojené výhradne s Burgardom.

Jeho meno patrí do prehľadu významných pilotov, ale podrobnosti o jednotlivých misiách, taktických číslach a osudoch lietadiel treba uvádzať len vtedy, keď ich podporuje konkrétny historický záznam.

Robert Little – jeden z úspešných stíhačov

Robert Little bol ďalším z pilotov, ktorí sa presadili v bojových operáciách AVG. Pôsobil v období, keď jednotka čelila japonskému letectvu nad Barmou a juhozápadnou Čínou. V prehľadoch bojových výsledkov sa uvádza medzi pilotmi s viacerými pripísanými víťazstvami.

Bojová činnosť AVG sa odohrávala v zložitých podmienkach. Piloti často operovali z letísk, ktoré boli vzdialené od hlavných bojových oblastí, a museli počítať s obmedzenou dostupnosťou náhradných dielov, paliva a technického personálu. Poškodenie lietadla preto nemuselo znamenať iba krátku prestávku v službe; niekedy sa stroj už nepodarilo vrátiť do prevádzky.

Pri rekonštrukcii Littleovej kariéry je vhodné sledovať tri samostatné otázky: jeho osobné bojové výsledky, jednotku a obdobie, v ktorom slúžil, a konkrétne lietadlá, ktoré používal. Tieto údaje sa v populárnych prehľadoch niekedy spájajú do jedného príbehu, hoci nemusia mať rovnakú mieru historickej istoty.

Charles Older – pilot spájaný s taktickým číslom 68

Charles Older patril medzi známych pilotov AVG a v historických súhrnoch sa uvádza medzi úspešnými stíhačmi jednotky. Neskôr pokračoval vo vojenskej kariére a po vojne sa stal právnikom a sudcom.

Olderovo meno sa v niektorých zoznamoch lietadiel AVG spája s taktickým číslom 68. Pri takomto priradení však treba postupovať opatrne: taktické číslo označovalo konkrétny stroj v určitom období, nie nevyhnutne lietadlo, na ktorom pilot absolvoval všetky svoje bojové lety. Počas nasadenia sa mohli meniť pridelenia aj samotné lietadlá.

Pri modelárskej rekonštrukcii Olderovho stroja je preto potrebné overiť súčasne obdobie, jednotku, taktický znak, sériové číslo a dostupné fotografické alebo dokumentárne podklady. Samotné meno pilota v zozname nestačí na potvrdenie všetkých detailov kamufláže a označenia.

Robert T. Smith – pilot a autor spomienok

Robert T. Smith je známy nielen ako bojový pilot AVG, ale aj vďaka svojim spomienkam na službu v Číne. Jeho osobné svedectvo je cenné preto, že umožňuje nahliadnuť do každodenného života pilotov: do výcviku, presunov, technických problémov, vzťahov medzi príslušníkmi jednotky a do napätia pred bojovým letom.

Memoáre sú dôležitým historickým prameňom, ale treba ich čítať s vedomím, že vznikali z osobnej perspektívy. Autor si môže niektoré udalosti pamätať inak než iný účastník a spomienky napísané po rokoch nemusia zachytávať každý detail presne. Najlepšie výsledky preto prináša porovnávanie Smithových výpovedí s dobovými záznamami a svedectvami ďalších pilotov.

Smith patrí medzi osobnosti, ktoré pomáhajú pochopiť, že Flying Tigers neboli iba symbolom so žraločou tlamou na nose lietadla. Išlo o skupinu ľudí, ktorí sa museli prispôsobovať náročnému prostrediu, neúplným informáciám a rýchlo sa meniacej frontovej situácii.

William „Mac“ McGarry – zostrelený nad Thajskom

William „Mac“ McGarry patrí k pilotom AVG, ktorých príbeh je spojený s bojmi v severnom Thajsku 24. marca 1942. V ten deň podnikli lietadlá AVG útoky proti japonským cieľom v oblasti severného Thajska. Operácia sa odohrávala ďaleko od bezpečného zázemia a piloti museli počítať nielen s japonskými stíhačkami, ale aj s protilietadlovou paľbou zo zeme.

McGarryho lietadlo bolo počas operácie zasiahnuté. Pilot sa zachránil padákom, následne padol do japonského zajatia a vojnu prežil. Jeho príbeh ukazuje, že zostrelenie nemuselo vždy znamenať smrť pilota, ale únik na padáku nebol zárukou bezpečia. Pilot, ktorý dopadol na územie kontrolované nepriateľom, riskoval zajatie, zranenie a dlhé odlúčenie od vlastnej jednotky.

McGarryho príbeh sa často spája s lietadlom P-8115, ktorému sa v niektorých súpisoch pripisuje výrobné číslo 15452, britské sériové číslo AK500 a taktické číslo 69. Tieto identifikačné údaje treba pri publikovaní konečnej tabuľky overiť voči historickým záznamom. Dôležité je tiež nezamieňať McGarryho osud s osudom Johna Newkirka, ktorý zahynul v tej istej operácii.

John Van Kuren „Scarsdale Jack“ Newkirk – pilot, ktorý sa nevrátil

John Van Kuren „Scarsdale Jack“ Newkirk bol významným pilotom AVG a veliteľom druhej perute. V bojoch sa presadil ako stíhač a v dobových súhrnoch sa mu pripisuje viacero vzdušných víťazstiev. Jeho kariéra sa však skončila počas operácie v severnom Thajsku 24. marca 1942.

Pri tejto operácii sa lietadlá AVG vydali proti japonským cieľom v oblasti Chiang Mai a Lampangu. V jednotlivých opisoch sa podrobnosti o trasách skupín a konkrétnych cieľoch líšia, preto treba presne rozlišovať medzi miestom plánovaného útoku, oblasťou boja a miestom havárie.

Newkirk zahynul pri Lamphune v severnom Thajsku. V rekonštrukciách osudu lietadiel AVG sa jeho meno spája so strojom P-8196, uvádzaným s výrobným číslom 15968, britským sériovým číslom AM515 a taktickým číslom 34. Aj tieto údaje si vyžadujú samostatné overenie predtým, než sa použijú ako definitívny záznam.

Newkirkova smrť bola stratou pre jednotku nielen z hľadiska skúseného pilota, ale aj veliteľa. Počas vojny sa strata veliteľa perute okamžite prejavila na organizácii a velení, pretože zostávajúci piloti museli pokračovať v operáciách a zároveň prispôsobiť velenie novým podmienkam.

Charles Bond – pilot a veliteľ

Charles Bond bol jedným z pilotov AVG, ktorý sa neskôr zapojil aj do pokračujúcej služby amerických vzdušných síl v Číne. V zoznamoch jednotky sa uvádza medzi významnými príslušníkmi a jeho meno sa objavuje aj v súvislosti s veliteľskými povinnosťami.

Pri Bondovi je potrebné podobne ako pri ostatných pilotoch odlišovať jeho služobnú kariéru od konkrétnych lietadiel, s ktorými sa v sekundárnych súpisoch spája. Ak sa má jeho meno uviesť pri konkrétnom stroji, treba overiť, či išlo o potvrdené pridelenie, krátkodobé používanie alebo iba o neskoršie priradenie v rekonštrukčnej tabuľke.

Bondov príbeh je dôležitý aj pre pochopenie toho, že rozpustenie AVG 4. júla 1942 neznamenalo okamžitý koniec vojenskej činnosti všetkých jej príslušníkov. Časť pilotov pokračovala v službe v nových amerických jednotkách, zatiaľ čo iní sa vrátili do Spojených štátov alebo odišli do civilného života.

Frank Lawlor – ďalší z úspešných pilotov

Frank Lawlor sa uvádza medzi pilotmi AVG, ktorým sa pripisovalo viacero vzdušných víťazstiev. Jeho meno patrí do širšieho obrazu jednotky, v ktorej sa bojové úspechy nerozdeľovali iba medzi niekoľko najznámejších es.

Pri podobných osobnostiach treba dávať pozor na nepresné prepisovanie údajov z jedného zoznamu do druhého. Počty víťazstiev sa môžu líšiť podľa metodiky a niektoré súpisy neodlišujú samostatné víťazstvo, zdieľané víťazstvo a poškodenie nepriateľského lietadla. Rovnako sa môže líšiť zápis mena alebo iniciál.

Preto je vhodné pri Lawlorovi uvádzať potvrdené základné údaje a detailné bojové epizódy dopĺňať až po porovnaní s konkrétnymi historickými prameňmi.

Ďalší významní piloti a členovia AVG

Desať uvedených mien nepredstavuje úplný zoznam pilotov jednotky. Medzi ďalšie známe osobnosti patrili napríklad Gregory „Pappy“ Boyington, Ed Rector, Robert Hedman, James H. Howard, J. Richard Rossi, Robert Prescott, Kenneth Jernstedt, Robert Sandell a ďalší.

Niektorí z nich sa preslávili vysokým počtom pripísaných víťazstiev, iní sa stali známymi vďaka neskoršej kariére v americkom letectve alebo námornej pechote. Gregory Boyington napríklad po odchode z AVG pokračoval v službe v americkej námornej pechote a neskôr sa preslávil ako veliteľ jednotky VMF-214, známej ako „Black Sheep“. Jeho neskoršie úspechy však treba oddeľovať od výsledkov, ktoré dosiahol počas služby v AVG.

Rovnako dôležité je pripomenúť pozemný personál. Mechanici, zbrojári, technici, spojári, zásobovači, administratívni pracovníci a zdravotnícky personál zabezpečovali, aby lietadlá mohli opakovane vzlietať do boja. Bez ich práce by samotné pilotné schopnosti nestačili. V podmienkach vzdialených základní a nedostatku materiálu bola oprava a údržba poškodených lietadiel jedným z rozhodujúcich faktorov bojovej účinnosti.

Ako správne čítať bojové výsledky AVG

Pri Flying Tigers sa často uvádzajú pôsobivé počty zostrelených japonských lietadiel. Tieto čísla však treba čítať s historickou opatrnosťou. Počas vzdušného boja mohol jeden cieľ napadnúť viac než jeden pilot, pozorovanie výsledku mohlo byť sťažené a nie vždy bolo možné overiť, či sa poškodené lietadlo skutočne zrútilo. Neskoršie súhrny preto nemusia používať rovnaké pravidlá započítavania.

Treba rozlišovať medzi:

• potvrdeným zostrelom, pri ktorom existujú dôkazy o zničení lietadla;
• pravdepodobným víťazstvom, keď pilot mal dôvod predpokladať zničenie cieľa, ale výsledok nebol spoľahlivo potvrdený;
• poškodeným lietadlom, ktoré mohlo uniknúť alebo sa neskôr vrátiť na základňu;
• zdieľaným víťazstvom, pri ktorom sa na útoku podieľalo viac pilotov;
• neskorším súhrnným nárokom, ktorý môže byť založený na povojnovom prepočítaní záznamov.

Preto by sa počet víťazstiev jednotlivých pilotov mal v článku uvádzať ako údaj pripisovaný konkrétnemu historickému súpisu, nie ako absolútne nespochybniteľný výsledok. Rovnaký princíp platí pri tabuľke stoviek lietadiel AVG: sériové čísla, taktické čísla, mená pilotov a osudy strojov sa musia overovať samostatne, pretože jeden chybný údaj môže viesť k nesprávnej identifikácii celého lietadla.

Záver kapitoly

Flying Tigers sa stali známymi vďaka kombinácii taktiky, odhodlania pilotov a podpory pozemného personálu. Chennault poskytol jednotke systém, ktorý zdôrazňoval informácie, koordináciu a využitie predností P-40. Neale, Hill, Burgard, Little, Older, Smith, McGarry, Newkirk, Bond, Lawlor a ďalší piloti predstavujú rôzne stránky tejto histórie – od bojových úspechov cez velenie až po tragické straty.

Pri serióznom historickom článku však nestačí zopakovať legendu o Flying Tigers. Treba rozlišovať medzi doloženými udalosťami, osobnými spomienkami, povojnovými súpismi a údajmi, ktoré sa v literatúre opakujú bez jasného pôvodu. Takýto prístup umožňuje zachovať príbeh jednotky bez toho, aby sa neisté podrobnosti vydávali za overené fakty.

4. Lietadlá AVG: Curtiss Hawk 81, P-40B a P-40C

---

Hlavnou výzbrojou AVG boli stíhačky Curtiss Hawk 81-A2. Išlo o exportnú verziu rodiny Curtiss P-40, pôvodne spojenú s britskými Hlavnou výzbrojou American Volunteer Group (AVG), známej ako Flying Tigers, boli stíhačky Curtiss Hawk 81-A2 z rodiny Curtiss P-40. Lietadlá pochádzali z exportných objednávok určených pôvodne pre Veľkú Britániu. Do Ázie sa prepravovali v rozobratom stave a po dodaní ich bolo potrebné zostaviť, skontrolovať a pripraviť na prevádzku.

Pri štúdiu lietadiel AVG sa možno stretnúť s označeniami Hawk 81-A2, P-40B, P-40C a Tomahawk. Tieto názvy označujú príbuzné verzie lietadla, nie však vždy úplne totožnú konfiguráciu. Označenie konkrétneho stroja sa preto musí posudzovať podľa jeho výrobného čísla, britského sériového čísla, čínskeho čísla AVG a dostupných fotografií alebo záznamov.

Pri historickom výskume aj modelovaní AVG je najbezpečnejšie vychádzať z konkrétneho lietadla a jeho doloženej podoby. Označenie stavebnice samo osebe nezaručuje, že jej obsah presne zodpovedá konfigurácii stroja používaného AVG.

4.1 Základné technické údaje

Parameter	Charakteristika
Výrobca	Curtiss-Wright Corporation
Typ	Curtiss Hawk 81-A2, rodina P-40
Kategória	Jednomiestna stíhačka
Pohon	Kvapalinou chladený radový motor Allison V-1710
Konštrukcia	Celokovový dolnoplošník
Podvozok	Zatiahnuteľný, s ostruhovým kolesom
Výzbroj	Guľomety kalibru .50 a .30 podľa konkrétnej verzie
Hlavné úlohy AVG	Stíhacie hliadky, obrana základní, zachytávanie bombardérov, sprievod a útoky na pozemné ciele

Presné údaje o hmotnosti, výkone, rýchlosti a dolete sa líšia podľa verzie, výzbroje, palivového zaťaženia a podmienok merania. Pri technickom porovnávaní preto treba vždy uviesť, ku ktorej verzii sa konkrétne údaje vzťahujú.

4.2 Rozdiely medzi Hawk 81-A2, P-40B a P-40C

Hawk 81-A2 bolo exportné označenie spojené s lietadlami dodanými pre britské objednávky a následne používanými AVG. Americké označenia P-40B a P-40C patria do rovnakej vývojovej rodiny, ale jednotlivé verzie sa líšili výbavou a konštrukčnými detailmi.

Pri identifikácii konkrétneho lietadla je dôležité nezamieňať všeobecné označenie rodiny P-40 s presným výrobným variantom. Rovnako nie je správne automaticky predpokladať, že každý model označený ako P-40C predstavuje presnú podobu každého lietadla AVG.

V modelárskej praxi je vhodné rozlišovať tri otázky:

• Aký typ lietadla stavebnica predstavuje? Napríklad P-40B alebo P-40C.
• Akú konfiguráciu má konkrétny stroj AVG? Tú treba posúdiť podľa fotografií a historických údajov.
• Aké označenia mal stroj v určitom období? Čísla, mená, emblémy a výsostné označenia sa mohli meniť.

4.3 Výzbroj a ochrana

Výzbroj lietadiel rodiny Hawk 81 tvorili guľomety umiestnené v prednej časti krídla. Konkrétna kombinácia a počet zbraní záviseli od výrobnej verzie. Pri opise lietadiel AVG je preto lepšie vyhnúť sa tvrdeniu, že všetky stroje mali v každom okamihu úplne rovnakú výzbroj.

Významnou vlastnosťou P-40 bola jeho robustná konštrukcia. Lietadlo dokázalo zniesť značné bojové poškodenie, hoci ani jeho konštrukcia neposkytovala ochranu pred každým zásahom. V boji proti japonským stíhačkám AVG využívala predovšetkým rýchlosť, útoky z výšky a následné odpútanie sa od protivníka.

4.4 Letové vlastnosti a bojové použitie

P-40 nebol v každom ohľade lepší než japonské stíhačky, s ktorými sa stretával. Jeho výhodou nebola univerzálna prevaha v manévrovateľnosti, ale kombinácia rýchlosti, odolnosti, výzbroje a schopnosti efektívne útočiť z výhodnej pozície.

Piloti AVG sa učili vyhýbať dlhým horizontálnym manévrovým súbojom s ľahšími a obratnejšími protivníkmi. Namiesto toho sa pokúšali získať výškovú prevahu, zaútočiť vo vysokej rýchlosti a po útoku sa odpútať. Dôležitú úlohu zohrávala aj vzájomná podpora pilotov a využívanie informácií o prichádzajúcich japonských náletoch.

Tieto taktické zásady pomáhajú vysvetliť, prečo mohlo AVG dosahovať úspechy aj napriek obmedzenému počtu lietadiel a zložitej logistickej situácii v Barme a Číne.

4.5 Kamufláž a vonkajšie označenia

Vzhľad lietadiel AVG sa spája predovšetkým s kombináciou tmavozelených a hnedých kamuflážnych plôch, svetlejších spodných plôch, čínskych výsostných označení a charakteristického žraločieho motívu na prednej časti trupu.

Pri určovaní presných farieb však treba postupovať opatrne. Lietadlá pochádzali z britských objednávok a mohli mať továrenskú povrchovú úpravu podľa pôvodných požiadaviek. Farebné reprodukcie, neskoršie profily a modelárske návody nemusia vždy presne zachytávať odtieň alebo rozloženie jednotlivých polí.

Žraločia papuľa je najznámejším vizuálnym prvkom Flying Tigers, ale nie je dostatočným dôkazom na identifikáciu konkrétneho stroja. Pre presnú rekonštrukciu treba porovnať tvar a polohu motívu, číslo lietadla, meno pilota, výsostné označenia a obdobie, v ktorom bolo lietadlo fotografované.

4.6 Identifikácia konkrétnych lietadiel AVG

Pri lietadlách AVG sa používajú viaceré identifikačné systémy:

• Číslo AVG – označenie v podobe P-8101 až P-8200, ktoré umožňuje rozlíšiť jednotlivé stroje v súpise.
• Výrobné číslo Curtiss – číslo pridelené lietadlu výrobcom.
• Britské sériové číslo RAF – označenie spojené s pôvodnou britskou objednávkou.
• Taktické číslo – číslo používané na identifikáciu lietadla v rámci jednotky.
• Meno alebo osobné označenie – nápis, prezývka či emblém, ak sú pre konkrétny stroj doložené.

Tieto údaje sa nesmú automaticky zamieňať. Jedno lietadlo môže byť v rôznych prameňoch uvedené podľa odlišného identifikátora a taktické číslo alebo meno pilota nemusí byť v každom období jednoznačne priraditeľné.

Preto je vhodné viesť pri každom lietadle samostatne číslo AVG, výrobné číslo, britské sériové číslo, taktické označenie, pilota a známy osud. Ak sa údaj nedá spoľahlivo potvrdiť, treba ho označiť ako neistý, nie doplniť odhadom.

4.7 Známe príklady lietadiel

Niekoľko strojov sa dá spojiť s konkrétnymi udalosťami alebo pilotmi:

• P-8109 – spájaný s pilotom Charlesom Olderom; v marci 1942 bol poškodený pri núdzovom pristátí v oblasti Lashio.
• P-8133 – spájaný s pilotmi AVG a s motívom pandy na trupe; presnú podobu označenia treba posudzovať podľa fotografických prameňov.
• P-8134 – spájaný s Texom Hillom a taktickým číslom 48.
• P-8173 – spájaný s Robertom T. Smithom a Dickom Rossim; pri Magwe pristál núdzovo na bruchu.
• P-8194 – v dostupných súpisoch sa uvádza, že pri jeho dokončení boli použité krídla zo stroja P-8157.
• P-8115 – počas operácie v severnom Thajsku 24. marca 1942 bol zasiahnutý protilietadlovou paľbou. William „Mac“ McGarry opustil lietadlo na padáku, padol do zajatia a vojnu prežil.
• P-8196 – lietadlo Johna Van Kuren „Scarsdale Jacka“ Newkirka; 24. marca 1942 havarovalo pri Lamphune v Thajsku a Newkirk zahynul.

Tieto príklady ukazujú, prečo je pri rekonštrukcii lietadiel dôležitá kombinácia technických údajov, identifikácie stroja a jeho operačnej histórie. Samotné číslo alebo meno pilota bez časového a fotografického kontextu nemusí stačiť.

4.8 Význam lietadiel P-40 pre AVG

Curtiss Hawk 81 tvoril technický základ bojovej činnosti Flying Tigers. Jeho úspech nevyplýval iba z výkonov samotného lietadla, ale aj zo spôsobu, akým piloti využívali jeho vlastnosti, zo systému včasného varovania, z taktickej prípravy a zo schopnosti udržiavať stroje v prevádzke v náročných podmienkach.

Lietadlá pritom mali rôzne osudy. Niektoré boli zničené v boji, ďalšie havarovali pri výcviku alebo núdzovom pristátí, iné sa poškodili pri bombardovaní základní. Časť strojov sa opravovala alebo slúžila ako zdroj náhradných dielov. Preto treba v súpise lietadiel dôsledne rozlišovať bojovú stratu, haváriu, poškodenie, opustenie a rozobratie na náhradné diely.

4.9 Curtiss P-40E Warhawk v záverečnom období AVG

Hoci sa Flying Tigers najčastejšie spájajú s lietadlami Curtiss Hawk 81-A2 a P-40B, v posledných mesiacoch ich pôsobenia sa v Číne objavili aj stíhačky P-40E Warhawk. Išlo o novšiu verziu s odlišnou výzbrojou a vybavením, ktorá sa líšila od pôvodných lietadiel AVG.

P-40E mal šesť guľometov kalibru .50 v krídlach a mohol niesť podkrídlovú výzbroj. V máji 1942 sa zúčastnil bojov proti japonským jednotkám pri Salwin­skom kaňone, kde sa lietadlá používali nielen na stíhacie úlohy, ale aj na útoky proti pozemným cieľom.

Pri uvádzaní P-40E v histórii AVG treba rozlišovať medzi samotnou jednotkou AVG a jej nástupníckou organizáciou. Po rozpustení AVG 4. júla 1942 prevzala jej úlohu China Air Task Force a následne 23. stíhacia skupina USAAF. P-40E sa používali v tomto prechodnom období a v nadväzujúcich jednotkách.

Pre modelárov to znamená, že stavebnica P-40E môže byť vhodná na zobrazenie lietadla z obdobia záverečných bojov alebo nástupníckych jednotiek, ale nemožno ju automaticky považovať za správny základ pre ľubovoľný stroj AVG z roku 1941. Konkrétne označenie, kamufláž a príslušnosť k jednotke treba overiť podľa zvoleného lietadla a dátumu.

5. Všetkých 100 lietadiel: P-8101 až P-8200

---

Nasledujúca tabuľka zhŕňa identifikačné údaje, ktoré sa objavujú v historickom súpise lietadiel AVG. Zahŕňa čínske sériové číslo, výrobné číslo Curtissu, pôvodné britské označenie, taktické číslo, známych alebo predpokladaných pilotov a poznámky o osude lietadla.

Dôležité vysvetlenie: ide o historický súpis s rôznou úrovňou istoty, nie o definitívne potvrdenú rekonštrukciu každého letu. Otáznik označuje neistú identifikáciu; pomlčka znamená, že údaj v použitom súpise chýba. „Osud neuvedený“ neznamená, že lietadlo určite prežilo vojnu. Mená v stĺpci pilotov označujú osoby spájané so strojom v dostupnom súpise, nie nevyhnutne jeho posledného pilota.

5.1 Lietadlá P-8101 až P-8136

Sériové číslo AVG	Výrobné číslo Curtiss	RAF	Taktické číslo	Uvádzaní piloti	Osud / poznámka
P-8101	15337	AK466	92	Hedman	Posledné lietadlo zostavené v Rangúne
P-8102	15338	AK467	13	Cross	Osud neuvedený
P-8103	15339	AK468	3	Rossi, Bartling	Opustené v Rangúne
P-8104	15423	AK471	5/9/24?	Bond?, Burgard?	Bond si naň spomínal ako na svoj stroj
P-8105	15424	AK472	67	Hodges	Zničené 23. októbra 1941
P-8106	15425	AK473	11?	Sandell?	Prvé lietadlo zostavené v Rangúne
P-8107	15430	AK478	—	Schiel	Havária v Toungoo
P-8108	15431	AK479	37	Ricketts	Osud neuvedený
P-8109	15432	AK480	68	Older	Poškodené pri núdzovom pristátí pri Lashiu v marci
P-8110	15433	AK481	42	Fish	Osud neuvedený
P-8111	15438	AK486	—	—	Prvý stroj s upravenou olejovou vaňou ložiska ťahu
P-8112	15439	AK487	—	Armstrong	Havária v Toungoo
P-8113	15444	AK492	2	Neuvádzaný	Osud neuvedený
P-8114	15445	AK493	11?	Sandell?	Možná havária v Rangúne
P-8115	15452	AK500	69	Bishop, Martin, McGarry	Havária v Thajsku 24. marca 1942; McGarry sa zachránil padákom a prežil zajatie
P-8116	15453	AK501	89?	—	Havária v Rangúne 23. januára 1942
P-8117	15459	AK507	—	Bright	Havária v Toungoo
P-8118	15460	AK508	70	Olson	Osud neuvedený
P-8119	15466	AK514	71?	Overend, C. Smith, Shilling	Niektoré zdroje uvádzajú taktické číslo 71
P-8120	15467	AK515	43	Keeton	Osud neuvedený
P-8121	15473	AK521	88	Jernstedt	Osud neuvedený
P-8122	15474	AK522	—	—	Osud neuvedený
P-8123	15480	AK528	36	Rector	Osud neuvedený
P-8124	15481	AK529	—	—	Problém s netesným ložiskom ťahu
P-8125	15487	AK535	1	Atkinson	Havária v Toungoo
P-8126	15488	AK536	—	Hammer	Havária v Toungoo
P-8127	15494	AK542	47	Petach, R. T. Smith, Layher?	Havária v Číne; podrobnosti treba overiť v prameni
P-8128	15495	AK543	54	Christman	Možná havária v Rangúne
P-8129	15501	AK549	—	—	Osud neuvedený
P-8130	15502	AK550	—	—	Osud neuvedený
P-8131	15508	AK556	35/27	Blackburn, Prescott?	Osud neuvedený
P-8132	15509	AK557	15	Martin	Osud neuvedený
P-8133	15514	AK562	49	Swartz, Haywood	Na nose bola karikatúra pandy pri rečníckom pulte
P-8134	15515	AK563	48	Hill	Osud neuvedený
P-8135	15521	AK569	79	Hedman, Reed	Osud neuvedený
P-8136	15522	AK570	40	Cole	Osud neuvedený

5.2 Lietadlá P-8137 až P-8169

Sériové číslo AVG	Výrobné číslo Curtiss	RAF	Taktické číslo	Uvádzaní piloti	Osud / poznámka
P-8137	15828	AM375	—	—	Osud neuvedený
P-8138	15834	AM381	57	Howard	Osud neuvedený
P-8139	15841	AM388	99	Olson	Osud neuvedený
P-8140	15848	AM395	96	—	Osud neuvedený
P-8141	15855	AM402	—	—	Osud neuvedený
P-8142	15862	AM409	41	Paxton, Merritt, Bacon, Boyington	Osud neuvedený
P-8143	15869	AM416	10	Farrell	Havária v Rangúne 23. januára
P-8144	15876	AM423	25	Mickelson	Osud neuvedený
P-8145	15882	AM429	—	—	Osud neuvedený
P-8146	15884	AM431	7?	Neale?	Taktické číslo a pilot neisté
P-8147	15886	AM433	52	Shilling, Martin, Hill	Možno fotografické lietadlo
P-8148	15888	AM435	98	McMillan	Osud neuvedený
P-8149	15890	AM437	58	Shapard, Houle	Osud neuvedený
P-8150	15892	AM439	91	McMillan	Osud neuvedený
P-8151	15894	AM441	33	Little	Osud neuvedený
P-8152	15896	AM443	56	Bright	Osud neuvedený
P-8153	15898	AM445	71?/78?	Shilling	Možno fotografické lietadlo; číslo neisté
P-8154	15900	AM447	97	Foshee, Moss	Osud neuvedený
P-8155	15902	AM449	8?	—	Havária v Rangúne 23. januára
P-8156	15904	AM451	46	Lawlor	Osud neuvedený
P-8157	15906	AM453	100	—	Zostavené v Loiwingu v marci; krídla použité na dokončenie P-8194
P-8158	15908	AM455	5?	Bond?	Pilot a taktické číslo neisté
P-8159	15910	AM457	—	—	Osud neuvedený
P-8160	15911?	AM458?	—	—	Výrobné a RAF číslo neisté
P-8161	15913?	AM460?	59	Bacon	Výrobné a RAF číslo neisté
P-8162	15915	AM462	94	Haywood, Neale, Groh	Osud neuvedený
P-8163	15916	AM463	—	—	Osud neuvedený
P-8164	15918	AM465	11?	Sandell?	Možná havária v Rangúne
P-8165	15920	AM467	45	Bartelt, Moss	Núdzové pristátie pri Lashiu v marci
P-8166	15921	AM468	—	—	Osud neuvedený
P-8167	15923	AM470	—	—	Osud neuvedený
P-8168	15925	AM472	85	Brouk, Hurst, Greene	Zostrelené 23. decembra 1941
P-8169	15926	AM473	43	Keeton	Osud neuvedený

5.3 Lietadlá P-8170 až P-8200

Sériové číslo AVG	Výrobné číslo Curtiss	RAF	Taktické číslo	Uvádzaní piloti	Osud / poznámka
P-8170	15928	AM475	53/13	Layher, Little, Hill	Taktické číslo nejednoznačné
P-8171	15930	AM477	50?	Ricketts, Hill?	Taktické číslo a pilot neisté
P-8172	15931	AM478	50/7?	Ricketts, Neale	Taktické číslo neisté
P-8173	15933	AM480	77	R. T. Smith, Rossi	Pristátie na brucho v Magwe
P-8174	15935	AM482	—	—	Osud neuvedený
P-8175	15937	AM484	—	—	Osud neuvedený
P-8176	15939	AM486	—	—	Osud neuvedený
P-8177	15940	AM487	38	Geselbracht	Osud neuvedený
P-8178	15942	AM489	76?/5?	McMillan? Bond?	Taktické číslo a piloti neisté
P-8179	15944	AM491	—	—	Osud neuvedený
P-8180	15945	AM492	—	—	Osud neuvedený
P-8181	15947	AM494	51	Cole	Osud neuvedený
P-8182	15949	AM496	21	Boyington, Schiel	Osud neuvedený
P-8183	15950	AM497	83	Hodges	Osud neuvedený
P-8184	15952	AM499	44	Laughlin, P. Wright	Osud neuvedený
P-8185	15954	AM501	13?	Cross?	Pilot a taktické číslo neisté
P-8186	15955	AM502	75	Reed	Poznámka v prameni: RAF kokardy?
P-8187	15957	AM504	6	Dean	Pristátie na brucho
P-8188	15959	AM506	23/45?	McGarry, Jones, Bartelt?	Taktické číslo a piloti neisté
P-8189	15961	AM508	—	—	Osud neuvedený
P-8190	15962	AM509	16/6?	Dean	Taktické číslo neisté
P-8191	15963	AM510	90	Dupouy	Osud neuvedený
P-8192	15964	AM511	—	—	Neskôr prevzaté 23rd FS; v máji 1943 na ňom lietal poručík Ed Atkinson
P-8193	15965	AM512	74	Conant	Pristátie na brucho 31. októbra 1941
P-8194	15966	AM513	7?	Sawyer, Neale?	Krídla prevzaté z P-8157
P-8195	15967	AM514	84	Greene	Možná havária v Rangúne
P-8196	15968	AM515	34	Newkirk	Havária v Thajsku; Newkirk zahynul 24. marca 1942
P-8197	15969	AM516	18	Kuykendall	Osud neuvedený
P-8198	15970	AM517	5?	Bond?	Možno zničené v Loiwingu
P-8199	15971	AM518	—	Neale	Osud neuvedený
P-8200	15972	AM519	39	Moss	Osud neuvedený

5.4 Významné osudy lietadiel

P-8115 — taktické číslo 69

P-8115 malo výrobné číslo Curtiss 15452 a pôvodné britské označenie AK500. Súpis ho spája s pilotmi Lewisom Bishopom, Neilom Martinom a Williamom „Macom“ McGarrym. Pri poslednom lete 24. marca 1942 ho pilotoval McGarry. Lietadlo bolo zasiahnuté protilietadlovou paľbou nad Thajskom; McGarry sa zachránil padákom, padol do zajatia a vojnu prežil. Zvyšky stroja sa spájajú s lokalitou pri Chiang Mai.

P-8196 — taktické číslo 34

P-8196 malo výrobné číslo 15968 a pôvodné britské označenie AM515. Pilotoval ho John Van Kuren „Scarsdale Jack“ Newkirk, ktorý zahynul 24. marca 1942 pri operácii v oblasti Lamphun v severnom Thajsku.

P-8157 a P-8194 — výmena krídel

P-8157 je zaujímavé tým, že jeho krídla boli použité na dokončenie P-8194. Ide o príklad, prečo nemožno predpokladať, že každé lietadlo počas celej služby zachovalo pôvodnú zostavu hlavných konštrukčných častí.

P-8168 — zostrelenie

Historický súpis uvádza P-8168 ako zostrelené 23. decembra 1941. Ak sa bude článok rozširovať o presné miesto, meno pilota a okolnosti, tieto detaily treba overiť v záznamoch o konkrétnom boji.

P-8173 — pristátie na brucho

P-8173, spájané s taktickým číslom 77 a pilotmi Robertom T. Smithom a Dickom Rossim, malo podľa súpisu pristáť na brucho v Magwe.

P-8192 — povojnová služba v rámci amerických jednotiek v Číne

P-8192 sa v súpise objavuje aj po skončení služby AVG. Neskôr ho prevzala 23rd Fighter Squadron; v máji 1943 na ňom mal lietať poručík Ed Atkinson. Tento príklad ukazuje, že história niektorých strojov pokračovala aj po rozpustení dobrovoľníckej jednotky.

6. Operačné základne a miesta pôsobenia AVG

---

American Volunteer Group (AVG) operovala v rokoch 1941–1942 najmä v Barme a juhozápadnej Číne. Jej základne sa menili podľa vývoja bojovej situácie, dostupnosti letísk, zásobovania a postupu japonských pozemných síl. Lietadlá sa presúvali medzi základňami, niektoré sa opravovali v poľných podmienkach a iné museli byť opustené, keď už nebolo možné zabezpečiť ich evakuáciu.

Pri rekonštrukcii histórie AVG je dôležité rozlišovať medzi domovskou základňou perute, letiskom používaným na prechodné nasadenie, miestom opráv a cieľom bojového letu. Chiang Mai a Lamphun napríklad súvisia s bojmi z 24. marca 1942, ale neboli bežnými domovskými základňami AVG.

6.1 Toungoo

Toungoo v Barme patrilo k významným miestam prípravy a výcviku AVG pred intenzívnym bojovým nasadením. Piloti si tu osvojovali vlastnosti lietadiel Curtiss Hawk 81, precvičovali formácie a pripravovali sa na bojové úlohy.

Toungoo malo význam aj pre technické zabezpečenie lietadiel. Stíhačky bolo potrebné po preprave zostaviť, skontrolovať a uviesť do letuschopného stavu. Záznamy o niektorých lietadlách v súpise P-8101 až P-8200 uvádzajú havárie v Toungoo, čo ukazuje, že problémy nevznikali iba v boji, ale aj počas výcviku a bežnej prevádzky.

Pri konkrétnych lietadlách však nemožno predpokladať, že každý stroj s uvedenou haváriou v Toungoo bol zničený. Bez ďalších údajov môže ísť o poškodenie s následnou opravou alebo o nehodu, ktorej konečný výsledok nie je v dostupnom súpise uvedený.

6.2 Kyedaw a okolie Toungoo

Kyedaw sa objavuje v súvislosti s prípravou AVG a jej pôsobením v Barme. Pri uvádzaní tohto miesta je vhodné rozlišovať medzi samotným letiskom, širšou oblasťou a miestami, kde sa nachádzal pozemný personál.

Pri historickom opise je bezpečnejšie hovoriť o oblasti výcviku a prípravy, pokiaľ sa pre konkrétne lietadlo alebo peruť nepodarí doložiť presnejšie miesto a dátum.

6.3 Rangún – Mingaladon

Rangún bol jedným z najdôležitejších strategických uzlov Barmy. Jeho prístav, dopravné spojenia a letisko Mingaladon mali zásadný význam pre zásobovanie spojeneckých síl a spojenie s Čínou.

AVG sa zapájala do obrany Rangúnu pred japonskými náletmi v decembri 1941 a začiatkom roku 1942. Piloti zachytávali japonské bombardéry a stíhačky, zatiaľ čo pozemný personál sa snažil udržiavať lietadlá v prevádzke napriek rastúcemu tlaku na letisko.

Náletom boli vystavené nielen samotné mesto a prístav, ale aj vojenské zariadenia, sklady a letisková infraštruktúra. Poškodené stroje sa opravovali, pričom niektoré lietadlá boli neskôr opustené alebo použité ako zdroj náhradných dielov.

V súpise lietadiel AVG sa pri viacerých strojoch uvádzajú havárie alebo opustenie v Rangúne. Tieto záznamy treba interpretovať jednotlivo: poškodenie lietadla pri pristátí nie je automaticky totožné so zostrelením v boji.

6.4 Kunming – Wujiaba

Kunming v provincii Yunnan bol jedným z hlavných centier pôsobenia AVG v Číne. Jeho význam vyplýval z polohy na juhozápade krajiny a z jeho spojenia so zásobovacími trasami, ktoré spájali Čínu s vonkajším svetom.

AVG sa zapojila do obrany Kunmingu už v decembri 1941. Boj z 20. decembra sa v historických súhrnoch uvádza ako prvý významný bojový úspech jednotky. Japonské bombardéry boli zachytené pred dosiahnutím cieľa a AVG si pripísala prvé vzdušné víťazstvá.

Kunming bol dôležitý aj z organizačného hľadiska. Umožňoval udržiavať stíhacie sily v Číne a reagovať na japonské nálety v oblasti. Pre jednotlivé lietadlá však treba rozlišovať, či boli v Kunmingu trvalo umiestnené, alebo tadiaľ iba prelietavali pri presune.

6.5 Lashio

Lashio bolo významným dopravným uzlom na barmskej strane zásobovacej trasy do Číny. Cestné spojenie cez Barmu malo zásadný význam pre prepravu vojenského materiálu a ďalších zásob.

Ochrana tejto oblasti bola jednou z úloh spojeneckého letectva. Japonský postup v Barme postupne ohrozoval letiská aj pozemné komunikácie a zvyšoval riziko, že spojenie s Čínou bude prerušené.

V súpise AVG sa pri niektorých lietadlách uvádzajú núdzové pristátia v okolí Lashia. Napríklad pri P-8109 sa spomína poškodenie pri núdzovom pristátí v marci 1942. Takéto prípady treba odlišovať od potvrdených bojových strát: lietadlo mohlo byť poškodené, následne opravené alebo vyradené z prevádzky.

6.6 Magwe

Magwe bolo jedným z významných letísk, ktoré AVG používala počas bojov v Barme. Jeho význam vzrástol v čase, keď sa japonské jednotky približovali k ďalším spojeneckým základniam a Rangún prestával byť bezpečným operačným miestom.

Magwe slúžilo na vzlety stíhačiek, dopĺňanie paliva, opravy a presuny lietadiel. Samotné letisko však bolo vystavené japonským náletom a jeho využiteľnosť sa menila podľa poškodenia infraštruktúry a vývoja frontu.

V historickom súpise sa pri P-8173 uvádza pristátie na brucho v Magwe. Takýto údaj dokladá, že osud lietadla mohol byť ovplyvnený aj technickým stavom a núdzovou situáciou, nielen priamym bojom s nepriateľskými lietadlami.

6.7 Loiwing

Loiwing ležalo v oblasti čínsko-barmskej hranice a bolo dôležitým operačným miestom v záverečnej fáze bojov AVG v Barme. Umožňovalo nasadzovať lietadlá proti japonským cieľom v širšom okolí a podporovať obranu čínskych zásobovacích trás.

Loiwing sa spája aj s technickým zabezpečením lietadiel. Keďže dostupnosť nových strojov a náhradných dielov bola obmedzená, pozemný personál musel využívať opraviteľné komponenty z poškodených lietadiel.

Osobitným prípadom je P-8157, ktorého krídla boli podľa historického súpisu použité na dokončenie P-8194. Tento príklad ukazuje, že číslo lietadla samo osebe nevypovedá o tom, či stroj počas celej služby zachoval pôvodné konštrukčné diely.

Loiwing je zároveň dôležité pri rekonštrukcii operácie z 24. marca 1942, keď lietadlá AVG smerovali cez túto oblasť na bojové úlohy v severnom Thajsku.

6.8 Namsang

Namsang sa spája s presunmi a operáciami spojeneckého letectva v Barme. V súvislosti s bojom z 24. marca 1942 sa uvádza ako jeden z bodov trasy lietadiel smerujúcich na severné Thajsko.

Pri jeho zaradení do zoznamu miest pôsobenia AVG treba rozlišovať medzi dlhodobým umiestnením jednotky a preletom alebo dočasným využitím letiska. Bez konkrétneho záznamu o lietadle nie je správne tvrdiť, že každý stroj AVG bol v Namsangu umiestnený.

6.9 Chiang Mai

Chiang Mai v severnom Thajsku bolo jedným z cieľov spojeneckých leteckých operácií v marci 1942. Dňa 24. marca smerovala časť lietadiel AVG na útok proti japonským cieľom v tejto oblasti.

Chiang Mai nebolo bežnou domovskou základňou AVG. Jeho význam v histórii jednotky vyplýva predovšetkým z bojových operácií a strát, ktoré sa tu a v okolí odohrali.

P-8115, taktické číslo 69, pilotoval William „Mac“ McGarry. Jeho lietadlo bolo zasiahnuté protilietadlovou paľbou. McGarry sa zachránil padákom, padol do zajatia a vojnu prežil. Zvyšky lietadla sa spájajú s lokalitou v okolí Chiang Mai.

Pri publikovaní je vhodné uvádzať presnú lokalitu podľa historického záznamu a nezamieňať mesto, cieľ útoku a miesto pádu lietadla.

6.10 Lampang a Lamphun

Lampang a Lamphun sú dve odlišné lokality v severnom Thajsku, ktoré sa objavujú v súvislosti s operáciou z 24. marca 1942.

Skupina vedená Johnom Van Kurenom Newkirkom mala zaútočiť na ciele v oblasti Lampangu. Newkirk pilotoval P-8196, výrobné číslo Curtiss 15968, pôvodné britské označenie AM515 a taktické číslo 34. Jeho lietadlo sa zrútilo v oblasti Lamphun a Newkirk zahynul.

Pri opise tejto udalosti treba odlišovať plánovaný cieľ, miesto útoku a miesto havárie. Zámena Lampangu a Lamphunu by skreslila rekonštrukciu letu.

6.11 Hanoi – Gia Lam

Gia Lam pri Hanoji bolo letisko využívané japonským letectvom v Indočíne. V kontexte histórie AVG patrí do širšieho operačného prostredia, v ktorom Japonsko rozmiestňovalo svoje letecké sily a pripravovalo nálety proti spojeneckým cieľom.

Gia Lam sa nemá uvádzať ako štandardná domovská základňa AVG bez konkrétneho dôkazu o nasadení jednotky. Jeho význam spočíva predovšetkým v súvislosti s japonskou leteckou infraštruktúrou v regióne.

6.12 Presuny a ústup v roku 1942

Japonský postup v Barme postupne zhoršoval podmienky pre AVG. Spojenecké jednotky museli opúšťať ohrozené základne, presúvať lietadlá a sústreďovať zostávajúce bojaschopné stroje na miestach, kde sa dali zabezpečiť palivo, údržba a ochrana.

Nie všetky lietadlá bolo možné evakuovať. Niektoré boli zničené v boji, iné sa poškodili pri pristávaní, ďalšie zostali na letiskách, ktoré sa stali neudržateľnými. Časť strojov sa rozoberala na náhradné diely a ich komponenty sa použili na opravu lietadiel, ktoré ešte mohli pokračovať v službe.

Tieto okolnosti vysvetľujú, prečo sa pri jednotlivých lietadlách P-8101 až P-8200 objavujú rôzne druhy záznamov: havárie v Toungoo alebo Rangúne, núdzové pristátia pri Lashiu, pristátie na brucho v Magwe, opustenie lietadla alebo použitie jeho častí na opravu iného stroja.

6.13 Zhrnutie operačných miest

Pri čítaní historických záznamov treba miesta pôsobenia AVG rozdeliť do troch kategórií:

Miesta bojových operácií alebo strát: Chiang Mai, Lampang a Lamphun, ktoré sa spájajú s konkrétnymi bojovými letmi, nie s bežným trvalým umiestnením AVG.

Základne a miesta prípravy: Toungoo, Kunming a ďalšie letiská používané na výcvik, zhromažďovanie a prípravu lietadiel.

Operačné a zásobovacie letiská: Rangún–Mingaladon, Lashio, Magwe a Loiwing, ktorých význam sa menil podľa vývoja vojenskej situácie.

7. Bojové operácie a taktika

---

AVG vstúpila do bojov v decembri 1941. Jej piloti sa zapájali do obrany Barmy a Číny proti japonským bombardérom a stíhačkám. Ich úlohy zahŕňali obranu miest a letísk, zachytávanie nepriateľských formácií, doprovod a útoky na pozemné ciele.

Chennault presadzoval taktiku, ktorá sa opierala o výhodu rýchlosti, výšky a koordinácie. Piloti sa mali vyhýbať zbytočne dlhým manévrovým súbojom, ak tým stratili energetickú výhodu. Namiesto toho mali zaútočiť, využiť rýchlosť na odpútanie a podľa okolností sa vrátiť do ďalšieho útoku.

AVG bojovala proti rôznym typom japonských lietadiel vrátane stíhačiek a bombardérov. Výsledky jednotlivých bojov sa v prameňoch nie vždy uvádzajú rovnakým spôsobom, pretože niektoré súhrny zahŕňajú aj lietadlá zničené na zemi alebo používajú odlišné pravidlá pre pripísanie víťazstva.

7.1 Prvé bojové nasadenie – Kunming, 20. december 1941

Prvý bojový úspech AVG sa spája s obranou Kunmingu v Číne. Dňa 20. decembra 1941 japonské bombardéry Kawasaki Ki-48 zaútočili na mesto. Lietadlá 1st a 2nd Pursuit Squadron ich zachytili ešte pred dosiahnutím cieľa.

V historických súhrnoch sa uvádza, že AVG zostrelila tri bombardéry a ďalší vážne poškodila. Japonské lietadlá odhodili bomby pred dosiahnutím cieľa a útok sa skončil neúspechom. Niektoré dobové hlásenia a neskoršie rekonštrukcie uvádzajú odlišné počty strát, preto je vhodné rozlišovať medzi bezprostrednými nárokmi pilotov a neskôr zistenými výsledkami.

Prvý boj ukázal význam včasného varovania a koordinovaného nasadenia stíhačiek. AVG dokázala zaútočiť na nepriateľskú formáciu skôr, než bombardéry dokončili svoju úlohu. Táto udalosť sa stala jedným zo základných momentov neskoršej povesti Flying Tigers. [1, 2]

7.2 Obrana Rangúnu – 23. až 25. december 1941

Po prvom nasadení v Číne sa pozornosť AVG sústredila aj na obranu Rangúnu, dôležitého prístavu a dopravného uzla v Barme. Rangún a letisko Mingaladon mali zásadný význam pre zásobovanie spojeneckých síl a pre spojenie s Čínou.

Dňa 23. decembra 1941 zaútočili na Rangún japonské bombardéry vrátane dvojmotorových Mitsubishi Ki-21 a ľahších bombardérov Mitsubishi Ki-30. Formáciu sprevádzali japonské stíhačky Nakajima Ki-27. Proti útočníkom vzlietli lietadlá AVG a britské Brewster Buffalo zo 67. perute RAF.

V niektorých historických súhrnoch sa uvádza osem zostrelených bombardérov Ki-21, pričom AVG prišla o tri P-40 v súvislosti s bojom. Samotný nálet však napriek stratám útočníkov spôsobil vážne škody: Rangún bol bombardovaný a zahynulo veľké množstvo civilistov. Niektoré spojenecké lietadlá boli zničené na zemi alebo pri pristávaní na poškodených plochách.

Útoky pokračovali aj v nasledujúcich dňoch. Boje nad Rangúnom sa stali jednou z najvýznamnejších skúšok AVG, pretože jednotka čelila opakovaným náletom a musela chrániť nielen vlastné letisko, ale aj mesto a zásobovacie spojenia. [2, 3]

7.3 Taktika P-40 proti japonským stíhačkám

Curtiss Hawk 81/P-40 mal odlišné letové vlastnosti než viaceré japonské stíhačky, najmä Mitsubishi A6M Zero a Nakajima Ki-27. Niektoré japonské stroje mali výhodu v obratnosti a v pomalých zatáčkach. P-40 však poskytoval pilotom odolnú konštrukciu, silnú výzbroj a dobré možnosti využitia rýchlosti pri útoku a odpútaní.

Chennault preto nepresadzoval bezhlavé otáčanie sa s protivníkom. Taktika AVG sa opierala najmä o tieto princípy:

• Útok z výšky: stíhačka sa pokúsila získať výškovú výhodu pred kontaktom s nepriateľom.
• Krátky a koncentrovaný útok: piloti mali využiť rýchlosť a palebnú silu na čo najúčinnejší útok.
• Odpútanie po útoku: ak sa situácia zhoršila, P-40 sa mal pokúsiť využiť rýchlosť na vzdialenie od protivníka.
• Vzájomné krytie: piloti mali sledovať nielen vlastný cieľ, ale aj situáciu svojich spolubojovníkov.
• Výber vhodného okamihu: boj sa mal začať v podmienkach, ktoré umožňovali využiť prednosti lietadla, a nie vtedy, keď mal výhodu protivník.

Tieto zásady neznamenali, že každý boj prebiehal podľa rovnakého scenára. Situáciu ovplyvňovala výška, počasie, počet lietadiel, palivo, stav strojov a prekvapenie. Základným cieľom bolo zabrániť tomu, aby sa P-40 dostal do dlhého súboja, v ktorom by sa jeho pilot musel spoliehať iba na obratnosť.

7.4 Včasné varovanie a pozemná informačná sieť

Jednou z výhod AVG bola sieť pozorovateľov a spojovacích bodov, ktorá poskytovala informácie o pohybe japonských lietadiel. Pozorovatelia, miestne úrady a spojovacie stanice využívali telefónne, telegrafné a rádiové spojenie na odovzdávanie hlásení o nepriateľských náletoch.

Chennault tak mohol dostať upozornenie na približujúce sa formácie a podľa možností pripraviť stíhačky na vzlet. Včasné varovanie bolo mimoriadne dôležité, pretože AVG mala obmedzený počet lietadiel a nemohla udržiavať všetky stroje nepretržite vo vzduchu.

Táto sieť nebola dokonalá. Informácie mohli prísť neskoro, počasie mohlo obmedziť let a japonské formácie nie vždy leteli po očakávanej trase. Napriek tomu predstavovala dôležitú súčasť systému obrany a pomáhala kompenzovať početnú nevýhodu AVG. [3]

7.5 Boje v januári a februári 1942

Na začiatku roku 1942 pokračovali intenzívne boje nad južnou Barmou. Japonské letectvo podporovalo postup pozemných síl a útočilo na Rangún, spojenecké letiská a komunikačné trasy. AVG spolupracovala s RAF a podľa situácie presúvala perute medzi oblasťou Rangúnu a základňami v Číne.

Bojové úlohy zahŕňali zachytávanie bombardérov, ochranu letísk, útoky na pozemné ciele a obranu ciest, po ktorých prúdili zásoby smerom do Číny. Počet lietadiel, ktoré bolo možné nasadiť, obmedzovali technické poruchy, bojové poškodenia, nedostatok náhradných dielov a potreba opravovať stroje v náročných podmienkach.

Významnú úlohu zohrávala aj schopnosť pozemného personálu udržiavať lietadlá v prevádzke. Mechanici pracovali s obmedzeným vybavením a niektoré opravy museli vykonávať v poľných podmienkach. Lietadlo poškodené v boji sa preto nemuselo automaticky považovať za stratené; niektoré stroje sa po oprave vrátili do služby, iné boli použité na náhradné diely.

Pri vyhodnocovaní strát treba rozlišovať medzi lietadlami zostrelenými v boji, strojmi zničenými na zemi, haváriami pri pristátí a lietadlami opustenými pri ústupe zo základne.

7.6 Ústup z Barmy a presuny na sever

Japonský postup v Barme postupne ohrozoval letiská a zásobovacie spojenia AVG. Rangún sa stal neudržateľným a spojenecké lietadlá sa presúvali na sever, pričom jednotka musela meniť svoje základne podľa vývoja situácie.

Presuny neboli jednoduché. Lietadlá bolo potrebné udržiavať v letuschopnom stave, zabezpečiť palivo a náhradné diely a zároveň pokračovať v bojových letoch. Nie všetky poškodené alebo neletuschopné stroje bolo možné evakuovať. Niektoré lietadlá boli opustené alebo zničené, aby nepadli do rúk nepriateľa.

V marci 1942 sa japonský tlak rozšíril aj na ďalšie spojenecké letiská. Magwe, ktoré sa stalo dôležitým operačným miestom, bolo vystavené ničivým náletom. Tieto udalosti výrazne obmedzili počet lietadiel, ktoré AVG mohla ďalej nasadzovať.

Z hľadiska histórie konkrétnych strojov je toto obdobie dôležité, pretože niektoré lietadlá zmenili základňu, boli opravené po poškodení alebo sa ich súčiastky použili na dokončenie iných strojov. Príkladom je P-8157, ktorého krídla boli podľa súpisu použité na dokončenie P-8194.

7.7 Operácia nad severným Thajskom – 24. marec 1942

Táto operácia je významná aj pre históriu dvoch konkrétnych lietadiel AVG. Dňa 24. marca 1942 vyrazilo desať P-40, ktoré sa presúvali z Kunmingu cez Loiwing a Namsang, na útoky proti cieľom v severnom Thajsku. Formácia sa rozdelila na dve skupiny: štyri lietadlá pod vedením Johna Van Kurena Newkirka mali zaútočiť na oblasť Lampangu, zatiaľ čo ďalších šesť malo útočiť na ciele v Chiang Mai. William McGarry patril do druhej skupiny. [4]

Počas operácie boli lietadlá vystavené protilietadlovej paľbe. P-8196, výrobné číslo Curtiss 15968, pôvodné britské označenie AM515 a taktické číslo 34, pilotoval Newkirk. Jeho lietadlo sa zrútilo v oblasti Lamphun a Newkirk zahynul.

P-8115, výrobné číslo Curtiss 15452, britské označenie AK500 a taktické číslo 69, pilotoval McGarry. Jeho stroj bol zasiahnutý protilietadlovou paľbou. McGarry sa zachránil padákom, dostal sa do zajatia a vojnu prežil.

Táto operácia ukazuje, prečo je pri rekonštrukcii bojovej histórie potrebné rozlišovať medzi cieľom jednotlivých skupín, miestom zásahu a miestom pádu lietadla. Chiang Mai, Lampang a Lamphun nie sú totožné lokality a ich zamieňanie môže viesť k nesprávnemu opisu udalostí.

Prípad P-8115 a P-8196 zároveň ukazuje, ako sa dá spojiť konkrétny stroj, jeho taktické číslo, výrobné číslo, pôvodné britské označenie a osud pilota. [4, 5]

7.8 Obrana Salwínskej tiesňavy – máj 1942

Po ústupe spojeneckých síl z veľkej časti Barmy hrozilo, že japonské jednotky preniknú cez oblasť Salwínskej tiesňavy smerom do Číny. AVG sa zapojila do útokov na japonské pozemné jednotky a ich zásobovanie.

Od 7. mája 1942 vykonávali lietadlá AVG opakované útoky na japonské jednotky, vozidlá a zásobovacie trasy v náročnom horskom teréne. Cieľom bolo spomaliť postup nepriateľa a zabrániť mu v preniknutí na čínske územie. Útoky sa vykonávali v podmienkach, ktoré komplikovali navigáciu a určovanie cieľov: horské údolia, meniace sa počasie a obmedzená možnosť presného pozorovania pozemných síl.

Operácie nad Salwínskou tiesňavou patria k významným príkladom toho, že úloha AVG nebola obmedzená iba na súboje stíhačiek vo vzduchu. P-40 sa využívali aj na útoky proti pozemným cieľom a na podporu obrany čínskych pozícií. Historické súhrny pripisujú týmto operáciám dôležitú úlohu pri zastavení japonského postupu cez túto oblasť. [2]

7.9 Posledné bojové operácie a rozpustenie AVG

Na jar a začiatkom leta 1942 sa menili vojenské aj organizačné podmienky. Pôvodná úloha AVG v obrane Barmy sa skončila po ústupe spojeneckých síl. Jednotka pokračovala v bojoch nad Čínou, kde sa zameriavala na obranu miest, útoky na japonské letecké základne a podporu čínskych pozemných síl.

AVG bola oficiálne rozpustená 4. júla 1942. V záverečnom období sa jej lietadlá zúčastňovali bojov nad Čínou a sprevádzali americké bombardéry pri útoku na japonskú základňu v Kantone. Časť pilotov pokračovala v službe v pravidelných amerických jednotkách, iní sa rozhodli vrátiť do pôvodných zložiek alebo ukončiť službu.

Čísla o celkových výsledkoch AVG sa medzi zdrojmi líšia. Záverečné Chennaultovo zhrnutie uvádzalo 299 zničených japonských lietadiel a ďalších 153 pravdepodobne zničených, pri strate 12 P-40 v boji a 61 na zemi. Iné historické súhrny uvádzajú odlišné počty. Rozdiely vyplývajú z odlišného započítavania pravdepodobných víťazstiev, lietadiel zničených na zemi a strát spôsobených bojom či ústupom. Tieto údaje preto treba vždy uvádzať spolu s prameňom, z ktorého pochádzajú. [1, 2]

7.10 Čo nám bojová história hovorí o jednotlivých lietadlách

Pri skúmaní lietadiel AVG je užitočné oddeľovať štyri rôzne typy udalostí:

Opustenie alebo kanibalizácia: lietadlo mohlo byť ponechané na letisku alebo sa jeho diely použili na opravu iného stroja.

Zostrelenie v boji: lietadlo bolo zničené nepriateľskou stíhačkou alebo protilietadlovou paľbou.

Havária alebo núdzové pristátie: stroj mohol byť poškodený, poruchový alebo sa mohol stať neovládateľným bez priameho zásahu nepriateľa.

Poškodenie a oprava: lietadlo sa mohlo po oprave vrátiť do služby a neskôr ho mohol používať iný pilot.

8. Víťazstvá a bojové skóre pilotov

---

Počty vzdušných víťazstiev pilotov American Volunteer Group sa v historických publikáciách môžu mierne líšiť. Záleží na tom, či autor vychádza z pôvodných záznamov AVG, z neskorších rekonštrukcií alebo z prepočítanej evidencie, v ktorej sa zohľadňovali spoločné útoky viacerých pilotov na jeden cieľ.

Pri interpretácii výsledkov je dôležité rozlišovať medzi víťazstvami pripísanými pilotom počas služby v AVG a skutočnými stratami japonského letectva, ktoré sa dajú spätne overiť záznamami oboch bojujúcich strán. Tieto dve kategórie nie sú totožné. V niektorých bojoch si viac pilotov mohlo nárokovať zásah toho istého lietadla a nie všetky hlásené zostrely bolo možné nezávisle potvrdiť.

Medzi najúspešnejších pilotov AVG sa v špecializovaných súpisoch zaraďujú Robert H. Neale, David Lee „Tex“ Hill, Ed Rector, George Burgard, Robert Little a Charles Older. Ich výsledky sa stali významnou súčasťou histórie Flying Tigers, no pri ich porovnávaní treba používať jednotnú evidenciu.

Nasledujúca tabuľka uvádza často publikované hodnoty vzdušných víťazstiev pripísaných pilotom AVG:

Pilot	Uvádzaný počet vzdušných víťazstiev
Robert H. Neale	13
David Lee „Tex“ Hill	10,25
George Burgard	10
Robert Little	10
Charles Older	10
Robert T. Smith	8,9
William „Mac“ McGarry	8
Charles Bond	7
Frank Lawlor	7
John Van Kuren „Scarsdale Jack“ Newkirk	7

Hodnoty vychádzajú z publikovaných prehľadov bojových výsledkov AVG. Desatinné čísla, napríklad 10,25 alebo 8,9, odrážajú spôsob evidovania čiastkových a zdieľaných víťazstiev; nejde o fyzicky merateľné zlomky lietadla.

Pri Texovi Hillovi sa v niektorých publikáciách objavujú aj vyššie hodnoty. Často ide o súčet jeho výsledkov z AVG a neskoršej služby v amerických vzdušných silách alebo o odlišnú metodiku započítavania. Preto treba jeho výsledok počas služby v AVG uvádzať oddelene od celkového skóre dosiahnutého počas vojny.

Táto tabuľka teda predstavuje prehľad historicky pripísaných výsledkov, nie definitívny rebríček skutočne zničených japonských lietadiel. Pri odbornom článku je vhodné uviesť použitý zdroj a zachovať rozdiel medzi evidovanými víťazstvami a nezávisle potvrdenými stratami protivníka.

9. Kamufláž a farby lietadiel AVG

---

Lietadlá American Volunteer Group boli pôvodne vyrobené pre britskú objednávku a následne pridelené Flying Tigers. Ich kamufláž preto vychádzala z britských požiadaviek na maskovanie stíhačiek určených na službu v Európe. Pri výrobe v Spojených štátoch sa používali farby DuPont, ktoré mali približne zodpovedať predpísaným britským odtieňom. Nešlo však nevyhnutne o úplne totožné farby s nátermi používanými priamo v britských továrňach.

Pri rekonštrukcii kamufláže Hawk 81-A2 sa najčastejšie uvádza kombinácia tmavozelenej a hnedej na horných plochách a svetlého odtieňa na spodných plochách. Presné farebné hodnoty sú predmetom diskusie, najmä preto, že dobové označenia DuPont sa nedajú vždy jednoznačne previesť na neskoršie štandardy Federal Standard (FS).

Odtiene DuPont a približné porovnania

Označenie DuPont	Dobové označenie alebo opis	Orientačné porovnanie FS
71-013	Dark Green – tmavozelená	Uvádza sa FS 34083 alebo FS 34079; v niektorých porovnaniach aj iné blízke zelené odtiene
71-009	Dark Earth – hnedá	V modelárskych a farebných prehľadoch sa uvádza FS 30219, pričom alternatívne porovnania sa líšia
71-035	Neskorší variant Dark Earth – tmavšia hnedá	Približne FS 30118
71-021	Svetlý spodný odtieň, často označovaný ako Sky	Uvádza sa FS 35670 alebo FS 35622; presná interpretácia odtieňa je sporná

Uvedené hodnoty predstavujú približné porovnania, nie potvrdené presné zhody. Jednotlivé zdroje sa líšia v tom, ktoré referenčné farby považujú za najbližšie k pôvodným náterom. Najmä pri DuPont 71-009 a 71-013 preto nie je vhodné uvádzať jediný ekvivalent FS ako definitívne správny.

Osobitne sporná je farba spodných plôch označovaná ako DuPont 71-021. Niekedy sa interpretuje ako približná náhrada britskej farby Sky, iné rekonštrukcie zdôrazňujú jej sivastejší vzhľad. Rozdiely v dobových fotografiách však môžu súvisieť aj s filmovým materiálom, osvetlením, starnutím fotografie a stavom povrchu lietadla. Samotná fotografia preto nemusí umožniť spoľahlivé určenie presného odtieňa.

Vplyv prevádzky na vzhľad kamufláže

Lietadlá AVG operovali v náročných klimatických podmienkach Barmy a Číny. Horúčava, vlhkosť, prach, dážď, častá údržba a intenzívne používanie mohli postupne meniť vzhľad povrchového náteru. Farby mohli blednúť, znečisťovať sa alebo sa lokálne líšiť v závislosti od opráv a obnovovania náteru.

Pri interpretácii dobových farebných fotografií treba zohľadniť aj vlastnosti vtedajších filmov a reprodukčných procesov. Farba, ktorá na jednej fotografii pôsobí zeleno, môže na inej vyzerať sivšie alebo hnedšie. Preto nemožno na základe jediného farebného záberu automaticky vyvodzovať, že konkrétny stroj používal úplne inú kamufláž.

Interiér a vnútorné plochy

Farby interiéru treba posudzovať oddelene od vonkajšej kamufláže. Nemožno automaticky predpokladať, že kokpit, sedadlo, vnútorné plochy trupu a podvozkové priestory mali rovnaký odtieň alebo že všetky lietadlá AVG boli v týchto detailoch identické. Pri určovaní konkrétnej farby je potrebné vychádzať z dokumentácie výrobcu, dobových podkladov a odbornej literatúry o lietadlách Curtiss Hawk 81-A2.

Odporúčanie pre modelárov

Pri stavbe modelu AVG je najrozumnejšie vybrať si dôveryhodnú odbornú rekonštrukciu a dôsledne sa jej držať. Ak výrobca stavebnice uvádza konkrétne farby, treba ich chápať ako odporúčanie na modelárske vyhotovenie, nie automaticky ako dôkaz historicky presného odtieňa. Pri miešaní farieb je vhodnejšie pracovať s približným vizuálnym výsledkom než predstierať absolútnu presnosť, ktorú dostupné pramene neumožňujú.

Záver: Základná schéma tmavozelenej a hnedej na horných plochách so svetlým spodným odtieňom je vhodným východiskom pre rekonštrukciu lietadiel AVG. Presné odtiene DuPont a ich ekvivalenty FS však treba uvádzať s výhradou, pretože dostupné farebné porovnania sa rozchádzajú a nie všetky otázky sú definitívne vyriešené.

10.Koniec American Volunteer Group a čo nasledovalo po rozpustení Flying Tigers

---

Posledné mesiace pôsobenia AVG

Na jar 1942 sa situácia Flying Tigers výrazne zmenila. Japonská ofenzíva v Barme prinútila spojenecké jednotky ustupovať a postupne opúšťať dôležité letiská. AVG prišla o časť svojho pôvodného operačného zázemia a jej piloti museli pokračovať v bojoch za čoraz náročnejších podmienok. Zásobovanie bolo komplikované, lietadlá sa opotrebúvali a možnosti opráv boli obmedzené.

Po ústupe z Barmy sa ťažisko činnosti AVG presunulo do Číny. Piloti naďalej chránili dôležité mestá, letiská a dopravné trasy pred japonskými náletmi. Jednotka však mala len obmedzený počet prevádzkyschopných lietadiel a jej pôvodné zmluvné obdobie sa blížilo ku koncu.

Medzitým sa zmenila aj politická a vojenská situácia. Po japonskom útoku na Pearl Harbor v decembri 1941 vstúpili Spojené štáty do vojny a začali budovať pravidelné americké vzdušné sily v Číne. Osobitné postavenie dobrovoľníckej jednotky, ktorá vznikla ešte v čase americkej neutrality, už preto nebolo potrebné zachovávať v pôvodnej podobe.

Americké velenie chcelo prevziať letecké operácie pod pravidelnú vojenskú organizáciu. Znamenalo to zmeniť služobné pomery pilotov, velenie, zásobovanie aj spôsob, akým sa jednotka začlení do širšej stratégie vojny proti Japonsku. Pre samotných príslušníkov AVG to však nebola iba administratívna zmena. Museli sa rozhodnúť, či prijmú nové podmienky služby v amerických ozbrojených silách, alebo odídu.

Rozhodnutie o rozpustení jednotky

Rozhodnutie ukončiť činnosť pôvodnej American Volunteer Group sa pripravovalo už pred letom 1942. Jednotka mala osobitné zmluvy a jej existencia bola spätá s okolnosťami, ktoré sa po vstupe Spojených štátov do vojny zmenili. Americká armáda chcela zjednotiť velenie a prevziať zodpovednosť za ďalšie operácie.

Prechod však nebol jednoduchý. Nie všetci piloti AVG chceli vstúpiť do pravidelnej služby za nových podmienok. Niektorí boli nespokojní s tým, ako sa mala zmena uskutočniť, iní chceli pokračovať v lietaní, ale nie nevyhnutne v tej istej jednotke alebo za rovnakých podmienok. Ďalší sa po mesiacoch bojov rozhodli vrátiť domov.

Preto sa pôvodná predstava o jednoduchom prevzatí celej AVG novou americkou jednotkou nenaplnila. Len menšia časť pilotov pokračovala bezprostredne v službe v novom usporiadaní. Časť príslušníkov však zostala v Číne ešte krátky čas, aby pomohla zabezpečiť kontinuitu obrany a odovzdanie skúseností nastupujúcim americkým jednotkám.

4. júl 1942 – posledný deň Flying Tigers ako AVG

American Volunteer Group bola oficiálne rozpustená 4. júla 1942, na Deň nezávislosti Spojených štátov. Tento dátum sa stal symbolickým koncom pôvodnej jednotky Flying Tigers.

Podľa historického prehľadu AVG sa jej posledný deň niesol ešte v znamení bojovej činnosti. Piloti si pripísali päť zostrelených japonských stíhačiek nad Hengyangom a sprevádzali americké bombardéry B-25 pri nálete na japonskú leteckú základňu v Kantone. Tieto operácie sa uvádzajú ako záverečné bojové akcie pôvodnej AVG.

Dátum rozpustenia však neznamenal, že všetci príslušníci okamžite prestali lietať alebo že sa v Číne skončili operácie pod menom Flying Tigers. Niektorí dobrovoľníci zostali ešte približne dva týždne, aby pomohli pri prechode na novú organizáciu. Chennault vo svojich spomienkach uvádzal, že časť pilotov a pozemného personálu sa dobrovoľne zaviazala pokračovať v službe počas tohto prechodného obdobia.

Toto dočasné pokračovanie bolo dôležité, pretože nová organizácia potrebovala prevziať lietadlá, vybavenie, informácie o nepriateľovi a praktické skúsenosti s bojmi v Číne. Ak by sa obrana prerušila zo dňa na deň bez prípravy, japonské letectvo by mohlo využiť vzniknutú medzeru.

Čo sa stalo s pilotmi AVG?

Po rozpustení jednotky sa cesty jej príslušníkov rozišli. Niektorí prijali službu v pravidelných amerických vzdušných silách a pokračovali v boji proti Japonsku. Medzi tými, ktorí zostali v americkej službe, bol aj David Lee „Tex“ Hill. Ďalší piloti sa vrátili do Spojených štátov, pokračovali v iných zložkách ozbrojených síl alebo si našli prácu v civilnom letectve.

Časť bývalých príslušníkov AVG zostala v Číne ako civilní piloti. Ich skúsenosti s lietaním v Ázii mohli byť užitočné pri dopravných a zásobovacích úlohách. Iní sa rozhodli pokračovať vo vojenskej kariére v jednotkách, ktoré pôsobili v odlišných oblastiach vojny.

Rozpustenie AVG preto neznamenalo koniec vojenskej kariéry všetkých jej pilotov. Skončila sa konkrétna dobrovoľnícka organizácia, ale mnohí jej príslušníci naďalej pôsobili vo vojne. Ich ďalšie výsledky však treba historicky oddeľovať od bojových výsledkov, ktoré dosiahli ako členovia pôvodnej AVG.

Vznik China Air Task Force

Po rozpustení AVG prevzala letecké operácie v Číne China Air Task Force (CATF), ktorá bola vytvorená pod velením Clairea Leeho Chennaulta. Jej úlohou bolo pokračovať v obrane Číny pred japonskými vzdušnými útokmi a podporovať spojenecké vojenské operácie.

CATF už patrila do organizačnej štruktúry amerických vzdušných síl. Mala pravidelné vojenské velenie a postupne preberala personál, lietadlá a úlohy, ktoré predtým zabezpečovala AVG. Prechod bol komplikovaný nedostatkom prevádzkyschopných strojov a skúsených pilotov. Časť lietadiel bola opotrebovaná bojom, niektoré stroje boli poškodené alebo čakali na opravu.

Zachovanie bojovej činnosti si preto vyžadovalo viac než len zmenu názvu jednotky. Bolo potrebné doplniť personál, zlepšiť zásobovanie a vytvoriť stabilnejšiu organizačnú základňu. Chennaultove skúsenosti z AVG zostali dôležité, ale nová jednotka musela fungovať v rámci pravidelnej armádnej štruktúry a koordinovať svoje operácie s ďalšími americkými silami.

23rd Fighter Group – pokračovanie stíhacích operácií

Stíhaciu zložku China Air Task Force tvorila 23rd Fighter Group. Tá prevzala významnú časť úloh AVG a pokračovala v bojoch proti japonským lietadlám. Jej príslušníci chránili čínske letiská a dôležité oblasti, útočili na nepriateľské lietadlá a podľa potreby napádali pozemné ciele.

Názov Flying Tigers sa postupne začal používať aj pre neskoršie americké jednotky pôsobiace v Číne. Z historického hľadiska však treba rozlišovať medzi pôvodnou American Volunteer Group a 23rd Fighter Group. AVG bola dobrovoľníckou jednotkou, ktorá existovala do 4. júla 1942. 23rd Fighter Group bola už súčasťou pravidelných amerických vzdušných síl.

Zmenilo sa aj zloženie lietadlového parku. Nástupnícke jednotky používali P-40, pričom okrem starších strojov dostávali aj novšie verzie vrátane P-40E. To je dôležité pri identifikácii lietadiel: P-40E nemožno automaticky považovať za typický stroj pôvodnej AVG, hoci sa objavil v nadväzujúcej leteckej činnosti v Číne.

23rd Fighter Group pokračovala v operáciách aj v nasledujúcich rokoch. Jej úlohy zahŕňali ochranu zásobovacích trás, stíhacie hliadky, eskortu bombardérov a útoky na japonské letiská, dopravné spojenia a pozemné jednotky. Bojová činnosť sa tak rozšírila ďaleko za rámec niekoľkomesačného pôsobenia pôvodnej AVG.

Od China Air Task Force k Fourteenth Air Force

V marci 1943 sa China Air Task Force zmenila na Fourteenth Air Force – 14. leteckú armádu. Jej velenie zostalo v rukách Chennaulta, ktorý pokračoval v organizovaní amerických leteckých operácií v Číne.

Fourteenth Air Force nadviazala na skúsenosti získané počas pôsobenia AVG a CATF, ale bola väčšou a organizačne rozvinutejšou formáciou. Jej činnosť zahŕňala ochranu zásobovacích trás medzi Indiou a Čínou, útoky na japonské vojenské ciele a podporu čínskych pozemných síl.

Postupne sa menil aj rozsah a charakter leteckých operácií. Kým pôvodná AVG sa spoliehala na obmedzený počet stíhačiek a na taktiku prispôsobenú jej možnostiam, neskoršie americké jednotky mali k dispozícii širšie organizačné zázemie a ďalšie typy lietadiel. Ich bojové výsledky preto treba hodnotiť samostatne, hoci historicky nadväzovali na tradíciu Flying Tigers.

Čo sa stalo s lietadlami AVG?

Po rozpustení jednotky sa lietadlá, ktoré zostali v prevádzkyschopnom stave, stali súčasťou vybavenia nástupníckych amerických síl alebo pokračovali v službe podľa aktuálnych potrieb. Nie všetky stroje však boli schopné ďalšieho nasadenia. Dlhodobé používanie, bojové poškodenia, nehody a nedostatok náhradných dielov znamenali, že časť lietadiel potrebovala opravu a niektoré už nebolo možné vrátiť do prevádzky.

Pri rekonštrukcii osudov jednotlivých strojov je preto potrebné rozlišovať medzi ich službou v AVG a neskorším používaním v amerických jednotkách. Lietadlo mohlo po 4. júli 1942 zostať v Číne a pokračovať v službe, hoci jeho pôvodná jednotka už neexistovala. Mohlo dostať nové pridelenie alebo byť používané iným pilotom.

To je dôležité aj pri modelárskom spracovaní. Ak model zobrazuje konkrétne lietadlo AVG, treba vychádzať z jeho označenia v období, ktoré má model predstavovať. Neskoršie fotografie toho istého stroja nemusia zobrazovať rovnaké taktické číslo, označenia alebo technický stav.

Význam konca AVG

Rozpustenie American Volunteer Group ukončilo jednu osobitnú kapitolu leteckej vojny v Ázii, ale nezastavilo boj proti Japonsku. Skončila sa činnosť dobrovoľníckej jednotky, ktorá vznikla za mimoriadnych politických okolností, no jej skúsenosti, časť personálu a niektoré lietadlá pokračovali v službe v nových amerických formáciách.

Flying Tigers si zachovali význam vďaka svojim bojovým výsledkom, taktike a výraznej identite. Ich príbeh sa však nekončí 4. júla 1942. Tento dátum označuje koniec pôvodnej AVG a začiatok novej etapy, v ktorej sa obrana Číny stala súčasťou pravidelných operácií amerických vzdušných síl.

Pri historickom spracovaní je preto najpresnejšie rozlišovať tri obdobia: pôvodnú AVG do 4. júla 1942, China Air Task Force od júla 1942 do marca 1943 a Fourteenth Air Force od marca 1943. Takéto členenie umožňuje správne priradiť pilotov, lietadlá a bojové výsledky k jednotke, v ktorej skutočne pôsobili.

11. Plastikové stavebnice lietadiel AVG

---

Nasledujúci prehľad oddeľuje stavebnice určené priamo na schému AVG od príbuzných stavebníc P-40, pri ktorých treba overiť konkrétnu verziu, mierku a obsah balenia.

Výrobca	Mierka	Katalógové číslo	Typ / názov stavebnice	Vhodnosť pre AVG
Arma Hobby	1/72	70094	Curtiss Hawk 81-A2 Flying Tigers	Priamo zameraná na AVG
Great Wall Hobby	1/32	L3201	Hawk 81-A2 Flying Tigers	Priamo zameraná na AVG
Bronco Models	1/48	FB4006	P-40C / Hawk 81-A2 AVG	Uvádzaná pre AVG
Academy	1/48	02182	P-40C Tomahawk	Príbuzná stavebnica
Airfix	1/48	A05130A	P-40B	Príbuzná stavebnica
Trumpeter	1/32	02228	P-40B	Príbuzná stavebnica
Hobbycraft	1/32	HC1697	P-40B/C AVG Tigers	Staršia stavebnica, overiť vydanie
Revell	Neoverená	4506*	P-40 Flying Tiger	Katalógové údaje treba potvrdiť
Eduard	1/48	82241	P-40E Warhawk ProfiPACK	Súvisiaci typ, nie pôvodný Hawk 81-A2

Arma Hobby – 1/72

Katalógové číslo: 70094 — Curtiss Hawk 81-A2

Stavebnica je určená priamo na Hawk 81-A2 a obsahuje tri markingové možnosti, ktoré výrobca spája s pilotmi AVG:

• P-8109 – Charles Older
• P-8182 – Gregory Boyington
• P-8103 – Dick Rossi

Ide o jeden z najpriamejšie zameraných produktov na tému AVG. Pred publikovaním modelárskeho návodu je však vhodné porovnať konkrétne markingy s fotografiami a odbornými prameňmi, najmä ak má byť text použitý ako historický register lietadiel.

Great Wall Hobby – 1/32

Katalógové číslo: L3201 — Hawk 81-A2 Flying Tigers

Uvádzané možnosti označenia zahŕňajú:

• P-8194 – taktické číslo 7
• P-8134 – taktické číslo 48
• P-8109 – taktické číslo 68
• P-8173 – taktické číslo 77
• P-8186 – taktické číslo 75
• P-8133 – taktické číslo 49

Tento zoznam je užitočný pri porovnávaní modelárskych schém, ale samotná prítomnosť čísla v stavebnici nie je dostatočným dôkazom identity pilota. Pri historickom popise treba tieto údaje porovnať s dobovými fotografiami a nezávislými záznamami.

Bronco Models – 1/48

Katalógové číslo: FB4006 — P-40C / Hawk 81-A2 AVG

Stavebnica sa ponúka ako verzia vhodná na zostavenie lietadla v schéme AVG. Pred objednaním alebo publikovaním katalógového záznamu treba overiť dostupnosť konkrétneho vydania a jeho skutočný obsah.

Academy – 1/48

Katalógové číslo: 02182 — P-40C Tomahawk

Ide o príbuznú stavebnicu rodiny P-40. Pri použití na AVG treba overiť rozdiely medzi konkrétnou verziou stavebnice a Hawk 81-A2, ako aj to, či sú v balení vhodné diely a označenia.

Airfix – 1/48

Katalógové číslo: A05130A — P-40B

Príbuzná stavebnica vhodná na tému P-40B. Pri konkrétnom modeli treba skontrolovať konfiguráciu, označenia a prípadné potrebné úpravy.

Trumpeter – 1/32

Katalógové číslo: 02228 — P-40B

Príbuzná stavebnica P-40B. Vhodnosť na konkrétne lietadlo AVG závisí od vybraného stroja, jeho verzie a dostupných doplnkov.

Hobbycraft – 1/32

Katalógové číslo: HC1697 — P-40B/C AVG Tigers

Tento produkt sa spája so staršou ponukou stavebníc P-40 v schéme Flying Tigers. Keďže ide o starší produkt, pred zaradením do nákupného zoznamu treba overiť presné vydanie, katalógové označenie a obsah balenia.

Revell – P-40 Flying Tiger

Katalógové číslo uvádzané v niektorých zoznamoch: 4506

Tento záznam treba považovať za neoverený, kým sa nepotvrdí presné vydanie, mierka a výrobné katalógové označenie. Do definitívneho katalógu určeného na publikovanie by som ho bez takéhoto potvrdenia nezaraďoval ako spoľahlivo identifikovanú stavebnicu.

Eduard – 1/48

Katalógové číslo: 82241 — P-40E Warhawk ProfiPACK

Eduard má stavebnicu P-40E Warhawk v mierke 1/48. Oficiálne informácie k označeniam spájajú jednu z možností s Davidom L. „Texom“ Hillom, 2nd FS, AVG/14th AF, Čína, máj 1942. Ide však o P-40E, teda inú verziu než pôvodné Hawk 81-A2 používané AVG v jej najznámejšom období.

Preto túto stavebnicu treba uvádzať ako súvisiaci model na tému Tex Hill a neskoršieho pôsobenia v Číne, nie ako priamu stavebnicu pôvodného Hawk 81-A2 bez ďalšieho vysvetlenia.

11. Obtlačky a dekály pre AVG

---

Samostatné dekálové hárky môžu byť užitočné najmä pri starších stavebniciach alebo pri stavbe konkrétneho lietadla, ktoré nie je obsiahnuté v základnej sade. Dostupnosť starších hárkov však kolíše a niektoré sa už predávajú iba ako zberateľské položky.

Cutting Edge Modelworks

Katalógové číslo: CED48182 — 1/48 P-40 AVG Flying Tigers

Hárok je uvádzaný ako sada označení pre štyri lietadlá AVG. Ide o užitočnú historickú referenciu pri hľadaní alternatívnych markingov. Dostupnosť treba overiť, pretože produkty Cutting Edge sú staršie a nemusia byť v bežnej výrobe.

Warbirds Decals

V katalógoch predajcov sa objavujú nasledujúce označenia:

• WBS 172051 – 1/72 P-40B AVG / Hawk 81-A2 a RAF 112 Squadron
• WBS 132030 – 1/32 P-40B AVG / Hawk 81-A2 a RAF 112 Squadron
• WBS 148058 – 1/48 P-40B AVG
• WBS 148067 – 1/48 P-40 s motívmi „Fifinella“ a „Miss Memphis“

Tieto kódy treba pred publikovaním potvrdiť v katalógu samotného výrobcu. Kód uvedený predajcom nemusí byť vždy výrobné katalógové číslo. Pri WBS 148067 treba navyše overiť, či konkrétna schéma zodpovedá AVG a požadovanému obdobiu, a nie iba širšej téme P-40. Kým sa to nepotvrdí, tieto záznamy by mali byť v katalógu označené ako čakajúce na overenie.

Staršie dekálové hárky

V starších modelárskych diskusiách sa spomínajú aj hárky Microscale a Sky Models s označeniami lietadiel AVG. Keďže ide o staršie produkty a ich katalógové čísla a obsah sa nepodarilo v tomto prehľade potvrdiť priamo u výrobcu, neuvádzam ich ako definitívne overené položky.

12. Figúrky pilotov AVG

---

Pri modeloch v mierke 1/72 a 1/48 sa dajú využiť aj samostatné figúrky pilotov. White Stork Miniatures ponúka figúrky spájané s témou AVG:

• F72194 – 1/72 AVG pilot
• F48034 – 1/48 AVG pilot

Pred nákupom treba overiť, či ide o aktuálne dostupné balenia a či výrobca nezmenil katalógové označenie.

13. Ako vybrať správnu stavebnicu pre konkrétne lietadlo

---

Ak má byť výsledný model historicky presný, odporúča sa postupovať v tomto poradí:

1. Vybrať konkrétne lietadlo podľa čínskeho sériového označenia alebo taktického čísla.
2. Nájsť fotografiu stroja v požadovanom období.
3. Overiť verziu lietadla a výrobné číslo, ak sú dostupné.
4. Porovnať fotografiu s markingmi v stavebnici alebo dekálovom hárku.
5. Overiť farby a prípadné individuálne úpravy stroja.
6. Až potom vybrať stavebnicu a doplnky.

Tento postup je obzvlášť dôležitý pri P-40, pretože označenia P-40B, P-40C, Hawk 81-A2 a Tomahawk sa v modelárskych katalógoch niekedy používajú voľnejšie, než by bolo vhodné pre odborný historický text.

14. Záver

---

Flying Tigers patrili medzi najznámejšie spojenecké letecké jednotky v Ázii na začiatku vojny proti Japonsku. Ich úspechy vychádzali z taktiky, koordinácie a schopnosti využiť výhody lietadiel Curtiss Hawk 81/P-40 v konkrétnych podmienkach bojiska.

Pre historika aj modelára sú dôležité nielen mená pilotov a počet víťazstiev, ale aj konkrétne stroje, ich taktické čísla, sériové označenia, výrobné čísla a operačné osudy. P-8115 s taktickým číslom 69 a P-8196 s číslom 34 sú príkladmi, pri ktorých sa podarilo spojiť identitu lietadla, meno pilota a konkrétnu bojovú udalosť.

Pri ostatných strojoch je potrebné pokračovať v porovnávaní archívnych záznamov, fotografií, odborných publikácií a modelárskych označení. Nie všetky lietadlá majú doložený úplný zoznam pilotov alebo konečný osud. Tam, kde historické súpisy uvádzajú otáznik alebo chýbajúci údaj, je správne zachovať túto neistotu.

Použité historické zdroje

---

1. Flying Tigers AVG – historický prehľad jednotky
   https://www.flyingtigersavg.com/avg-history
2. Warbird Forum – zoznam pilotov AVG
   https://www.warbirdforum.com/roster.htm
3. Warbird Forum – súpis lietadiel Curtiss Hawk 81 dodaných do Číny
   https://www.warbirdforum.com/hawks.htm
4. Pacific Wrecks – P-8115, výrobné číslo 15452, RAF AK500, taktické číslo 69
   https://pacificwrecks.com/aircraft/p-40/15452.html
5. Pacific Wrecks – P-8196, výrobné číslo 15968, RAF AM515, taktické číslo 34
   https://pacificwrecks.com/aircraft/p-40/15968.html
6. The World Wars – porovnanie amerických leteckých farieb a ekvivalentov
   https://www.theworldwars.net/resources/file.php?r=camo_usaaf