Hawker Hunter bol britský jednomotorový prúdový stíhací a neskôr stíhací bombardovací typ vyvinutý spoločnosťou Hawker Aircraft na začiatku 50. rokov 20. storočia.
Išlo o transonické lietadlo s prehnutým krídlom, ktoré bolo pôvodne vyvinuté predovšetkým ako denný stíhač. Neskôr vznikli verzie určené na útoky proti pozemným cieľom, prieskum, výcvik a ďalšie úlohy.
Hunter sa vyrábal vo veľkom počte a okrem britského Royal Air Force ho používali aj letectvá viacerých ďalších štátov. Celkovo bolo vyrobených približne 1 970 lietadiel, pričom často uvádzaný počet je 1 972 Hunterov.
Hawker Hunter T.68 dvojmiestna cvičná verzia Švajčiarskych vzdušných síl, Airpower 2013
Vznik a vývoj
Vývoj Huntera súvisel s povojnovým rozvojom prúdových lietadiel.
Hlavným konštruktérom spoločnosti Hawker bol Sir Sydney Camm, ktorý sa podieľal aj na návrhu lietadiel Hawker Hurricane a ďalších typov spoločnosti Hawker.
Po druhej svetovej vojne požadovalo britské letectvo nový stíhací typ schopný dosahovať podstatne vyššiu rýchlosť a výšku než staršie prúdové stíhačky.
Hawker postupne vyvíjal niekoľko konštrukcií s prehnutým krídlom. Tento vývoj nakoniec viedol k prototypu P.1067, ktorý sa stal základom sériového Huntera.
Prvý let
Prvý prototyp P.1067 s označením WB188 prvýkrát vzlietol 20. júla 1951.
Pilotom bol skúšobný pilot Neville Duke.
Následne boli postavené ďalšie prototypy a lietadlo pokračovalo v skúškach a vývoji.
Rýchlostný rekord
Prvý prototyp WB188 bol neskôr upravený na experimentálny Hunter Mk.3.
Dostal napríklad:
- motor Avon s prídavným spaľovaním,
- upravenú prednú časť,
- upravené aerodynamické prvky,
- ďalšie úpravy potrebné na vysokorýchlostné skúšky.
7. septembra 1953 tento stroj vytvoril svetový rýchlostný rekord.
Dosiahol približne:
727,6 mph / 1 171 km/h
Pilotom bol opäť Neville Duke.
Tento stroj sa niekedy nesprávne označuje ako „F.3“. Správne išlo o Hunter Mk.3, teda experimentálne upravený prototyp.
Zavedenie do služby
Prvé sériové Huntery boli zavedené do služby v Royal Air Force v roku 1954.
Hunter F.1 sa stal jedným z hlavných denných stíhacích lietadiel RAF.
Postupne nahrádzal staršie typy, medzi ktoré patrili najmä:
- Gloster Meteor,
- de Havilland Vampire,
- de Havilland Venom.
Neskôr Hunter v stíhacej úlohe postupne nahradil výkonnejší English Electric Lightning.
RAF Museum uvádza vstup Huntera do služby v júli 1954.
Technické údaje – Hunter F.6
| Parameter | Hunter F.6 |
|---|---|
| Posádka | 1 pilot |
| Dĺžka | približne 14,00 m |
| Rozpätie | 10,26 m |
| Motor | 1× Rolls-Royce Avon 203/207 |
| Maximálna rýchlosť | približne Mach 0,94 |
| Maximálna vzletová hmotnosť | približne 11 158 kg |
| Výzbroj | 4× 30 mm ADEN |
| Podkrídlové závesníky | 4 |
Hawker Hunter T.7 dvojmiestna verzia na stojánke RIAT 2014
Výzbroj
Typickou výzbrojou Huntera boli štyri 30 mm kanóny ADEN.
Kanóny boli sústredené v prednej spodnej časti trupu.
Hunter mohol okrem kanónov niesť aj podkrídlovú výzbroj a prídavné palivové nádrže.
Podľa verzie a používateľa mohol niesť napríklad:
- bomby,
- neriadené rakety,
- prídavné palivové nádrže,
- ďalšiu špecifickú výzbroj podľa používateľa.
Hunter F.4 bol prvou hlavnou verziou, ktorá mohla niesť bomby alebo prídavné nádrže na podkrídlových závesníkoch.
Kanón ADEN
ADEN bol britský 30 mm revolverový kanón.
Názov ADEN vznikol zo slov:
Armament Development Establishment + Enfield
Konštrukcia ADEN vychádzala z nemeckého vývoja revolverových kanónov z obdobia druhej svetovej vojny, predovšetkým z projektu Mauser MG 213.
Kanón používal revolverový mechanizmus, pri ktorom sa jednotlivé komory otáčali do palebnej polohy.
Hunter používal štyri takéto kanóny.
Kazetový systém kanónov
Jedným zo zaujímavých konštrukčných riešení Huntera bolo sústredenie kanónov a ich vybavenia do prednej časti lietadla.
Takéto riešenie uľahčovalo údržbu a manipuláciu s výzbrojou.
Na spodnej časti trupu sa nachádzali charakteristické kryty a priestory súvisiace s odvádzaním nábojníc a článkov pásov.
Pri modernizáciách boli tieto priestory ďalej upravované.
Problémy so streľbou
Použitie štyroch 30 mm kanónov prinášalo aj technické problémy.
Pri streľbe vznikali spaliny a zvyšky munície.
Konštruktéri preto museli riešiť:
- odvádzanie spalín,
- vplyv spalín na motor,
- odvádzanie nábojníc,
- odvádzanie článkov pásov,
- ochranu konštrukcie lietadla.
Na skorých Hunteroch sa objavili problémy súvisiace so spaľovacími plynmi pri streľbe, ktoré boli počas vývoja a modernizácie riešené.
Úloha stíhacieho bombardéra
Hunter bol pôvodne vyvinutý ako denný stíhač.
Postupne však RAF potrebovalo vhodné lietadlo aj na útoky proti pozemným cieľom.
Vývoj preto pokračoval smerom k verziám schopným niesť väčšie množstvo výzbroje.
Najvýznamnejšou z nich bola FGA.9.
Hunter FGA.9
FGA.9 bola verzia určená predovšetkým na pozemný útok.
Nevznikla ako úplne nové lietadlo.
Bola vytvorená prestavbou existujúcich Hunterov F.6.
Úpravy zahŕňali napríklad:
- zosilnené krídlo,
- možnosť niesť väčšie zaťaženie,
- väčšie palivové nádrže,
- brzdný padák,
- úpravy potrebné na úlohu stíhacieho bombardéra.
Prvý FGA.9 vzlietol v júli 1959.
RAF Museum uvádza, že FGA.9 vznikol ako modifikovaný F.6 pre úlohu pozemného útoku a prvé lietadlo tejto verzie vzlietlo v júli 1959.
Hunter FR.10
FR.10 bola prieskumná verzia.
Označenie:
FR = Fighter Reconnaissance
Hunter FR.10 mal:
- fotografické kamery,
- upravenú prístrojovú dosku,
- brzdný padák,
- prispôsobené palivové vybavenie.
Používal tri kamery F95 umiestnené v prednej časti lietadla.
RAF Historical Society uvádza, že z viac ako 1 900 vyrobených Hunterov bolo 33 prestavaných na FR.10 pre RAF.
Dvojmiestne cvičné Huntery
Hunter nebol iba jednomiestnym bojovým lietadlom.
Vznikli aj dvojmiestne verzie určené na výcvik.
Najdôležitejšou britskou cvičnou verziou bola:
T.7
T.7
Hunter T.7 bol dvojmiestny cvičný Hunter.
Pilot a inštruktor sedeli vedľa seba.
Tento spôsob usporiadania bol charakteristickým prvkom cvičného Huntera.
T.7 používal základnú konštrukciu odvodenú od bojových verzií Huntera.
RAF Museum uvádza 45 novovyrobených T.7 pre RAF a ďalších 28 lietadiel prestavaných z F.4. T.7 vstúpil do služby v roku 1958.
T.7A
T.7A bola modernizovaná cvičná verzia.
Šesť lietadiel bolo upravených na štandard T.7A a používali sa okrem iného na výcvik pilotov lietadiel Hawker Siddeley Buccaneer.
Námorné Huntery
Royal Navy používalo vlastné dvojmiestne Huntery.
Najvýznamnejšia bola verzia:
T.8
T.8
T.8 bola dvojmiestna cvičná verzia určená pre Royal Navy.
Od T.7 sa odlišovala predovšetkým úpravami pre námorné použitie.
Mala:
- pristávací hák,
- vybavenie prispôsobené prevádzke Royal Navy.
T.8 však nebol klasickým palubným stíhacím lietadlom určeným na pravidelnú službu z lietadlových lodí.
Royal Navy používalo aj podvarianty:
- T.8B
- T.8C
- T.8M
RAF Museum uvádza, že celkovo bolo pre Royal Navy vyrobených alebo prestavaných 41 lietadiel série T.8 a jej podvariantov.
T.8B
T.8B bola modernizovaná verzia T.8.
Dostala:
- TACAN,
- IFIS,
- upravené vybavenie kokpitu,
- odstránenie niektorých systémov pôvodného bojového Huntera.
Používala sa na výcvik pilotov Blackburn Buccaneer.
T.8C
T.8C bola ďalšia modernizácia T.8.
Hlavnou úpravou bolo doplnenie systému TACAN.
T.8M
T.8M bol špeciálne upravený Hunter.
Dostal radar Blue Fox, ktorý sa používal aj v lietadlách Sea Harrier.
Úlohou bolo umožniť výcvik pilotov v práci s radarovým systémom.
GA.11
GA.11 bola jednomiestna verzia používaná Royal Navy.
Bola určená predovšetkým na výcvik práce so zbraňami.
Mala:
- pristávací hák,
- úpravy pre námorné použitie.
PR.11
PR.11 bola prieskumná verzia pre Royal Navy.
Označenie PR znamená:
Photo Reconnaissance
Bola určená na fotografický prieskum.
Bojové nasadenie
Hunter neostal iba výcvikovým alebo mierovým lietadlom.
Počas svojej služby bol nasadený v niekoľkých skutočných ozbrojených konfliktoch.
Je dôležité rozlišovať medzi jednotlivými druhmi nasadenia. V niektorých konfliktoch Hunter vykonával priame bojové útoky a vzdušné súboje, zatiaľ čo v iných prípadoch plnil predovšetkým úlohy vzdušného krytia alebo bol držaný v bojovej pohotovosti.
Suezská kríza – 1956
Prvé významné bojové nasadenie Huntera prišlo počas Suezskej krízy v roku 1956.
Britské Huntery pôsobili z Cypru.
Ich úlohou bolo okrem iného poskytovať stíhací sprievod bombardérom English Electric Canberra počas operácií proti Egyptu.
Hunter teda v tejto operácii plnil najmä úlohy vzdušného krytia.
RAF Museum uvádza Suezskú krízu v roku 1956 ako jednu z významných operácií, v ktorých bol Hunter aktívne nasadený.
Brunejské povstanie – 1962
Huntery RAF boli nasadené aj počas Brunejského povstania v roku 1962.
Podporovali britské pozemné jednotky počas operácií v regióne.
RAF Museum uvádza Huntery medzi lietadlami, ktoré poskytovali podporu britským pozemným silám počas konfliktu.
Aden – 1964 až 1967
Huntery RAF boli v Adene nasadené počas konfliktu proti povstaleckým silám.
V tomto období sa Hunter čoraz viac používal v úlohe pozemného útoku.
Lietadlá vykonávali útoky proti pozemným cieľom a poskytovali podporu britským jednotkám.
RAF Museum uvádza operačné nasadenie Hunterov v Adene v rokoch 1964 až 1967, vrátane úloh pozemného útoku.
India a Pakistan – vojna 1965
Hunter sa výrazne bojovo presadil počas indo-pakistanskej vojny v roku 1965.
Indické letectvo používalo Huntery na:
- útoky proti pozemným cieľom,
- ozbrojený prieskum,
- vzdušné bojové operácie.
Indické Huntery sa stretli s pakistanskými lietadlami, vrátane F-86 Sabre a ďalších typov.
V tomto konflikte utrpeli Huntery aj vlastné bojové straty.
Pri presných počtoch zostrelov a strát sa údaje jednotlivých historických zdrojov líšia, preto nie je vhodné uvádzať jedno číslo bez uvedenia konkrétneho zdroja.
RAF Museum uvádza vojnu z roku 1965 medzi významnými konfliktmi, v ktorých bol Hunter aktívne použitý.
Šesťdňová vojna – 1967
Huntery sa dostali do intenzívneho bojového nasadenia aj počas Šesťdňovej vojny v júni 1967.
Používali ich najmä:
- Irak,
- Jordánsko.
Iracké Huntery sa zapojili do bojov proti izraelskému letectvu.
Jordánske Huntery boli nasadené proti Izraelu a značná časť jordánskych lietadiel bola zničená na zemi počas izraelských leteckých útokov.
Hunter teda v roku 1967 plnil skutočné bojové úlohy vrátane útokov a vzdušných súbojov.
Vojna opotrebovania
Iracké Huntery boli následne používané aj počas Vojny opotrebovania na Blízkom východe.
Iracké lietadlá pôsobili v rámci podpory arabských štátov a dostávali sa do bojov s izraelským letectvom.
India a Pakistan – vojna 1971
V roku 1971 sa Hunter opäť dostal do rozsiahleho bojového nasadenia.
Indické Huntery vykonávali:
- útoky proti pozemným jednotkám,
- útoky proti obrneným vozidlám,
- útoky proti logistickým cieľom,
- ozbrojený prieskum,
- vzdušné bojové misie.
Bitka o Longewalu – 1971
Jednou z najznámejších operácií indických Hunterov bola bitka o Longewalu.
Pakistanské pozemné jednotky postupovali smerom k indickým pozíciám pri Longewale.
Indické letectvo nasadilo Huntery zo základne Jaisalmer proti pakistanským pozemným silám.
Huntery útočili na:
- tanky,
- obrnené vozidlá,
- ďalšiu techniku,
- zásobovacie a logistické ciele.
Letecké útoky boli súčasťou širšej indickej operácie a nie je správne tvrdiť, že samotné štyri Huntery zničili celý pakistanský obrnený pluk.
Jordánsko – 1970
Jordánske Huntery boli použité počas konfliktu známeho ako Čierny september v roku 1970.
Boli nasadené proti pozemným cieľom počas bojov medzi jordánskymi vládnymi silami a palestínskymi ozbrojenými organizáciami.
Omán – Dhofárska vojna
Ománske letectvo používalo Huntery počas Dhofárskej vojny, ktorá prebiehala najmä v 60. a 70. rokoch.
Huntery boli využívané predovšetkým ako lietadlá na pozemný útok.
Útočili na pozemné pozície povstalcov a podporovali ománske pozemné jednotky.
Omán získal Huntery z viacerých zdrojov vrátane bývalých britských, jordánskych a iných lietadiel. RAF Museum dokumentuje napríklad prevod bývalých jordánskych Hunterov do Ománu v polovici 70. rokov.
Jomkipurská vojna – 1973
Huntery boli bojovo použité aj počas Jomkipurskej vojny v októbri 1973.
Najmä iracké Huntery sa zapojili do bojov proti izraelskému letectvu.
RAF Museum uvádza iracké Huntery medzi lietadlami, ktoré boli zapojené do leteckých bojov počas Šesťdňovej vojny v roku 1967 aj Jomkipurskej vojny v roku 1973.
Rhodézia
Huntery používalo aj rhodézske letectvo počas konfliktov v 60. a 70. rokoch.
Ich hlavnou úlohou boli:
- útoky proti pozemným cieľom,
- podpora pozemných jednotiek,
- útoky proti povstaleckým pozíciám.
Huntery boli používané aj pri operáciách mimo územia vtedajšej Rhodézie.
Čile – 1973
Čilské Huntery boli použité počas vojenského prevratu 11. septembra 1973.
Huntery boli nasadené proti cieľom spojeným s vládou prezidenta Salvadora Allendeho.
Jednou z najznámejších udalostí bolo použitie Hunterov pri útoku na vládne objekty v Santiagu.
Toto bolo jedno z najvýznamnejších bojových použití Huntera v Južnej Amerike.
Libanon
Libanonské Huntery boli použité počas viacerých konfliktov v Libanone.
Používali sa predovšetkým na:
- útoky proti pozemným cieľom,
- podporu pozemných jednotiek,
- ozbrojené operácie v rámci vnútorných konfliktov.
Libanon patril medzi posledných vojenských používateľov Huntera.
Zimbabwe
Po vzniku Zimbabwe zostali Huntery vo výzbroji nového letectva.
Zimbabwe ich neskôr použilo počas Druhej konžskej vojny, ktorá začala v roku 1998.
Huntery boli nasadené na podporu spojeneckých pozemných síl.
Tým sa bojová kariéra Huntera predĺžila až do obdobia, keď už išlo o lietadlo konštrukčne pochádzajúce zo začiatku 50. rokov.
Posledné bojové použitia
Hunter patril medzi prúdové bojové lietadlá s mimoriadne dlhou operačnou životnosťou.
Jeho bojová kariéra sa nezačala iba cvičnými letmi alebo demonštračnými misiami, ale už počas Suezskej krízy v roku 1956.
V nasledujúcich desaťročiach bol použitý v Ázii, na Blízkom východe, v Afrike a Južnej Amerike.
Niektoré Huntery zostali v ozbrojených silách ešte v 21. storočí.
Export Huntera
Hunter bol veľmi úspešný aj na exportných trhoch.
Používali ho letectvá v Európe, Ázii, Afrike, na Blízkom východe a v Južnej Amerike.
Exportné lietadlá často vychádzali z britských verzií, ale mohli mať rozdielne:
- motory,
- avioniku,
- rádiá,
- navigačné systémy,
- výzbroj,
- palivové systémy,
- prieskumné vybavenie.
Švédsko – Mk.50 / J 34
Švédsko dostalo exportnú verziu F.4.
Britské označenie bolo:
Hunter Mk.50
Švédske označenie:
J 34
Vyrobených bolo 120 kusov.
Dánsko – Mk.51
Dánsko dostalo exportnú verziu F.4.
Označenie:
Hunter Mk.51
Vyrobených bolo 30 kusov.
Peru – Mk.52
Peru používalo exportnú verziu odvodenú od F.4.
Označenie:
Hunter Mk.52
T.53 – Dánsko
T.53 bola dvojmiestna exportná cvičná verzia odvodená od T.7.
India – Mk.56
India patrila medzi významných používateľov Huntera.
Mk.56 bola exportná verzia odvodená od F.6.
Vyrobených bolo 160 kusov.
Indická verzia bola prispôsobená požiadavkám indického letectva.
FGA.56A
FGA.56A bola indická verzia odvodená od FGA.9.
Bola určená na útoky proti pozemným cieľom.
FGA.57 – Kuvajt
Exportná verzia FGA.9 pre Kuvajt.
Švajčiarsko – Mk.58
Švajčiarsko patrilo medzi významných používateľov Huntera.
Mk.58 bola exportná verzia odvodená od F.6.
Švajčiarske Huntery boli neskôr modernizované a používané počas dlhého obdobia.
Mk.58A
Mk.58A bola švajčiarska útočná verzia odvodená od FGA.9.
Bola určená predovšetkým na pozemný útok.
Irak – FGA.59
Irak používal viacero konfigurácií Huntera.
Medzi ne patrili:
- FGA.59
- FGA.59A
- FGA.59B
Tieto verzie boli prispôsobené požiadavkám irackého letectva.
Saudská Arábia – F.60
F.60 bola exportná verzia odvodená od F.6.
T.66 – India
T.66 bola dvojmiestna cvičná verzia pre indické letectvo.
Používala motor série:
Rolls-Royce Avon 200
T.62 – Peru
T.62 bola exportná cvičná verzia určená pre Peru.
T.66B – Jordánsko
T.66B bola exportná cvičná verzia pre Jordánsko.
T.66C – Libanon
T.66C bola exportná cvičná verzia pre Libanon.
T.66D a T.66E – India
Ďalšie dvojmiestne cvičné konfigurácie pre Indiu.
- T.66D
- T.66E
T.67 – Kuvajt
T.67 bola exportná cvičná verzia.
T.68 – Švajčiarsko
T.68 bola exportná cvičná verzia.
Vznikla prestavbou existujúcich Hunterov.
T.69 – Irak
T.69 bola exportná cvičná verzia.
FGA.70 a FGA.70A – Libanon
Išlo o exportné útočné verzie odvodené od FGA.9.
T.70 – Saudská Arábia
T.70 bolo označenie používané pre dvojmiestne Huntery dodané Saudskej Arábii.
FGA.71 – Čile
Exportná útočná verzia pre Čile.
FR.71A – Čile
Exportná prieskumná verzia.
T.72 – Čile
Exportná dvojmiestna cvičná verzia.
FGA.73 – Jordánsko
Exportná útočná verzia pre Jordánsko.
Existovali aj ďalšie podvarianty:
- FGA.73A
- FGA.73B
FGA.74 – Singapur
Exportná útočná verzia pre Singapur.
FR.74A a FR.74B
Prieskumné verzie pre Singapur.
T.75 a T.75A
Dvojmiestne cvičné verzie pre Singapur.
FGA.76 – Abú Zabí
Exportná útočná verzia.
FR.76A
Prieskumná verzia.
T.77
Dvojmiestna cvičná verzia.
FGA.78
Exportná útočná verzia pre Katar.
T.79
Dvojmiestna cvičná verzia pre Katar.
FGA.80
Exportná verzia Huntera FGA.9 používaná Keňou.
T.81
Exportná cvičná verzia používaná Keňou.
Používatelia
Hunter sa dostal do výzbroje veľkého počtu letectiev.
Medzi používateľov patrili:
Európa
- Spojené kráľovstvo
- Švédsko
- Dánsko
- Švajčiarsko
- Belgicko
- Holandsko
Ázia a Blízky východ
- India
- Singapur
- Irak
- Jordánsko
- Libanon
- Kuvajt
- Katar
- Omán
- Saudská Arábia
- Abú Zabí
Afrika
- Keňa
- Somálsko
- Rhodézia
Južná Amerika
- Čile
- Peru
Hunter bol následne používaný aj v ďalších štátoch prostredníctvom predaja a prevodov už používaných lietadiel.
Prečo Hunter vydržal tak dlho?
Jedným z dôvodov dlhej služby bola možnosť postupných úprav.
Z pôvodného denného stíhača vznikli:
- stíhacie verzie,
- stíhacie bombardéry,
- prieskumné lietadlá,
- dvojmiestne cvičné lietadlá,
- námorné cvičné verzie,
- testovacie lietadlá,
- exportné verzie s odlišnou avionikou a výzbrojou.
Základná konštrukcia preto mohla byť prispôsobovaná rôznym úlohám a používateľom.
Akrobatické tímy
Hunter používalo aj Royal Air Force na leteckú akrobaciu.
Najznámejšími britskými tímami boli:
Black Arrows
a neskôr:
Blue Diamonds
Hunter F.6 sa používal aj v úlohách leteckej akrobacie.
Hunter po skončení vojenskej služby
Po vyradení z vojenských služieb zostali niektoré Huntery v civilnom a súkromnom vlastníctve.
Niektoré boli používané:
- ako historické exponáty,
- pri leteckých vystúpeniach,
- na skúšobné účely,
- na výcvikové a simulačné úlohy.
Vďaka veľkému počtu vyrobených lietadiel sa časť Hunterov zachovala dodnes.
Hlavné verzie Huntera – stručný prehľad
| Verzia | Úloha | Charakteristika |
|---|---|---|
| P.1067 | prototyp | základný prototyp Huntera |
| P.1083 | experiment | vývojová verzia |
| P.1101 | prototyp | dvojmiestny cvičný Hunter |
| F.1 | stíhačka | Avon 113 |
| F.2 | stíhačka | Sapphire 101 |
| Mk.3 | experiment | upravený prototyp, rýchlostný rekord |
| F.4 | stíhačka | prvá veľká sériová modernizácia |
| F.5 | stíhačka | F.4 so Sapphire 101 |
| F.6 | stíhačka | Avon 203/207, nové krídlo |
| F.6A | stíhačka | modernizácia F.6 |
| FGA.9 | pozemný útok | prestavba F.6 |
| FR.10 | prieskum | tri kamery F95 |
| T.7 | výcvik | dvojmiestny, sedadlá vedľa seba |
| T.7A | výcvik | modernizovaný T.7 |
| T.8 | námorný výcvik | pristávací hák |
| T.8B | námorný výcvik | modernizovaný T.8 |
| T.8C | námorný výcvik | TACAN |
| T.8M | námorný výcvik | radar Blue Fox |
| GA.11 | výcvik | Royal Navy |
| PR.11 | prieskum | Royal Navy |
| Mk.12 | testovanie | testovacie lietadlo |
| Mk.50 | export | Švédsko, J 34 |
| Mk.51 | export | Dánsko |
| Mk.52 | export | Peru |
| Mk.56 | export | India |
| Mk.58 | export | Švajčiarsko |
| FGA.59 | pozemný útok | Irak |
| F.60 | stíhačka | Saudská Arábia |
| T.62 | výcvik | Peru |
| T.66 | výcvik | India |
| T.66B | výcvik | Jordánsko |
| T.66C | výcvik | Libanon |
| T.66D/E | výcvik | India |
| T.67 | výcvik | Kuvajt |
| T.68 | výcvik | Švajčiarsko |
| T.69 | výcvik | Irak |
| FGA.70 | pozemný útok | Libanon |
| T.70 | výcvik | Saudská Arábia |
| FGA.71 | pozemný útok | Čile |
| FR.71A | prieskum | Čile |
| T.72 | výcvik | Čile |
| FGA.73 | pozemný útok | Jordánsko |
| FGA.74 | pozemný útok | Singapur |
| FR.74A/B | prieskum | Singapur |
| T.75/A | výcvik | Singapur |
| FGA.76 | pozemný útok | Abú Zabí |
| FR.76A | prieskum | Abú Zabí |
| T.77 | výcvik | Abú Zabí |
| FGA.78 | pozemný útok | Katar |
| T.79 | výcvik | Katar |
| FGA.80 | pozemný útok | Keňa |
| T.81 | výcvik | Keňa |
Čo znamenajú označenia?
F – Fighter
Stíhacia verzia.
FGA – Fighter Ground Attack
Stíhacia verzia určená aj na útok proti pozemným cieľom.
FR – Fighter Reconnaissance
Stíhacia a prieskumná verzia.
PR – Photo Reconnaissance
Fotografická prieskumná verzia.
GA – Ground Attack
Útok proti pozemným cieľom.
T – Trainer
Cvičná verzia.
Mk – Mark
Označenie konkrétnej výrobnej alebo exportnej konfigurácie.
Hlavné rozdiely medzi generáciami
F.1
Prvá sériová verzia.
Motor:
Rolls-Royce Avon 113
Hunter F.1 predstavoval základnú sériovú konfiguráciu lietadla.
F.2
Od F.1 sa odlišovala predovšetkým motorom.
Motor:
Armstrong Siddeley Sapphire 101
Mk.3
Experimentálny Hunter.
Použitý na vysokorýchlostné skúšky.
Práve tento stroj vytvoril v roku 1953 svetový rýchlostný rekord.
F.4
Významná modernizácia.
Bola prvou hlavnou verziou Huntera schopnou niesť bomby alebo prídavné nádrže na podkrídlových závesníkoch.
RAF Museum uvádza celkovú výrobu 365 F.4.
F.5
F.4 s motorom:
Armstrong Siddeley Sapphire 101
F.6
Jedna z najdôležitejších verzií Huntera.
Používala:
Rolls-Royce Avon 203/207
Mala:
- nové krídlo,
- charakteristický „dog-tooth“ na nábežnej hrane,
- štyri závesné body,
- štyri 30 mm ADEN.
F.6 sa stal základom pre množstvo neskorších prestavieb a exportných verzií.
FGA.9
Hunter upravený na pozemný útok.
Vznikol z F.6.
Mal:
- zosilnenú konštrukciu,
- väčšiu nosnosť,
- brzdný padák,
- väčšie možnosti nesenia paliva a výzbroje.
Práve FGA.9 sa stal jednou z najdôležitejších útočných konfigurácií Huntera. RAF Museum uvádza, že FGA.9 vznikol z F.6 ako odpoveď na potrebu nahradiť Hunterom staršie Venomy v úlohe pozemného útoku.
FR.10
Prieskumný Hunter.
Mal:
3 kamery F95
a ďalšie úpravy potrebné na prieskumné lety.
Pre RAF bolo na štandard FR.10 prestavaných 33 lietadiel.
Fotogaléria Belgian Air Show Days 2014, verzia F.6