Macchi MC.202 Folgore (v preklade Blesk) bol jedným z najlepších a najelegantnejších talianskych stíhacích lietadiel druhej svetovej vojny. Pre talianske kráľovské letectvo (Regia Aeronautica) znamenal obrovský kvalitatívny skok vpred.

Zariadenie navrhol slávny konštruktér Mario Castoldi (písmeno „C“ alebo „MC“ v názve symbolizuje jeho priezvisko). Lietadlo dokázalo ako prvé z talianskej produkcie rovnocenne bojovať s najmodernejšími spojeneckými stíhačkami.

Vznik a vývoj

Predchodcom Folgore bolo lietadlo Macchi MC.200 Saetta. To malo veľmi dobré manévrovacie schopnosti, ale jeho hviezdicový motor neposkytoval dostatočný výkon a lietadlo preto zaostávalo v rýchlosti.

Taliansky letecký priemysel navyše v tom čase nemal vlastný dostatočne výkonný kvapalinou chladený radový motor. Hlavný konštruktér spoločnosti Macchi, Mario Castoldi, preto upravil konštrukciu MC.200 pre nemecký Daimler-Benz DB 601. Taliansko následne začalo tento motor vyrábať v licencii pod označením Alfa Romeo RA.1000 R.C.41 Monsone.

Prototyp MC.202 prvýkrát vzlietol 10. augusta 1940. Do služby sa nové lietadlo dostalo v priebehu roku 1941. Prvé stroje boli v lete 1941 pridelené k 1° Stormo C.T. na preškolovanie a v novembri toho istého roku sa jednotka presunula do Líbye.

Celkový počet vyrobených lietadiel sa v prameňoch líši. Smithsonian uvádza približne 1 500 kusov, zatiaľ čo detailnejšie výrobné údaje uvádzajú približne 1 106 skutočne dokončených lietadiel. Rozdiel súvisí najmä s odlišným spôsobom započítania objednaných a skutočne vyrobených strojov. Na výrobe sa podieľali Macchi, Breda a SAI Ambrosini.

Technické špecifikácie

Údaje sa podľa série a konfigurácie mierne líšili. Pre MC.202 Serie VII sa uvádzajú približne tieto hodnoty:

Posádka	1 pilot
Dĺžka	8,85 m
Rozpätie krídel	10,58 m
Motor	Alfa Romeo RA.1000 R.C.41-I Monsone
Výkon	približne 1 175 k
Maximálna rýchlosť	približne 600 km/h vo výške 5 600 m
Dolet	približne 765 km
Dostup	približne 11 500 m

Jednou zo zaujímavostí konštrukcie bolo asymetrické rozpätie krídel. Ľavé krídlo bolo približne o 21 cm dlhšie ako pravé. Toto riešenie pomáhalo kompenzovať účinky krútiaceho momentu a ďalšie javy súvisiace s vrtuľou.

Výzbroj – najväčšia slabina

Práve výzbroj bola jednou z najčastejšie kritizovaných vlastností MC.202.

Základnú výzbroj tvorili:

• 2 × 12,7 mm Breda-SAFAT umiestnené v prednej časti lietadla,
• pri neskorších sériách, od Serie VII, bolo možné pridať aj 2 × 7,7 mm Breda-SAFAT v krídlach.

Dvanásťbodsedmičky boli synchronizované a strieľali cez okruh vrtule. Prídavné 7,7 mm guľomety zvyšovali hmotnosť lietadla približne o 100 kg vrátane munície, a preto ich niektorí piloti odstraňovali, aby znížili hmotnosť a zlepšili letové vlastnosti.

Talianske letectvo tak získalo stíhačku, ktorá mala veľmi dobrú rýchlosť a obratnosť, ale v porovnaní s niektorými zahraničnými protivníkmi mala slabšiu palebnú silu. Samotná Aeronautica Militare uvádza, že výzbroj pozostávajúca iba z dvoch 12,7 mm zbraní bola pre lietadlo tejto triedy nedostatočná.

Bojové nasadenie

MC.202 bojoval na viacerých frontoch druhej svetovej vojny – v Severnej Afrike, nad Stredozemným morom, na východnom fronte a neskôr nad samotným Talianskom.

Severná Afrika

Prvé významné bojové nasadenie prišlo v Severnej Afrike v roku 1941. Do Líbye sa Folgore dostal v novembri, kde sa zapojil do bojov proti britským jednotkám.

Vďaka svojej rýchlosti a manévrovateľnosti bol veľmi nebezpečným protivníkom pre Hawker Hurricane a Curtiss P-40. Smithsonian uvádza, že Folgore mal proti týmto typom výraznú výkonnostnú prevahu, zatiaľ čo neskoršie verzie Spitfiru už predstavovali podstatne vážnejšieho protivníka.

Problémom však nebol iba nepriateľ. Severoafrické prostredie predstavovalo pre techniku extrémnu záťaž a talianske jednotky zároveň trpeli problémami so zásobovaním a údržbou.

Malta

MC.202 sa významne zapojil aj do bojov nad Maltou. Talianske stíhačky tam sprevádzali bombardovacie formácie a bojovali proti britskému stíhaciemu letectvu.

Folgore dokázal vďaka svojej obratnosti predstavovať vážnu hrozbu pre spojeneckých pilotov. Jeho piloti však museli počítať s tým, že jeho výzbroj bola slabšia než výzbroj mnohých súperov.

Východný front

Folgore sa dostal aj na východný front, kde talianske jednotky bojovali po boku Nemecka proti Sovietskemu zväzu.

Jednotky vybavené MC.202 tam čelili úplne odlišným podmienkam než v Stredomorí. Extrémne nízke teploty, sneh a náročná logistika výrazne komplikovali prevádzku lietadiel.

Napriek tomu sa talianske stíhačky zapájali do bojov proti sovietskemu letectvu. Nasadenie však bolo relatívne obmedzené a počet dostupných Folgorov nebol veľký.

Rok 1943 a rozdelenie Talianska

Po talianskom prímerí v septembri 1943 sa krajina rozdelila medzi dve politické a vojenské štruktúry.

Na juhu vzniklo talianske spolubojujúce letectvo – Aeronautica Cobelligerante Italiana, ktoré spolupracovalo so Spojencami.

Na severe vznikla Talianska sociálna republika (RSI), ktorá pokračovala vo vojne po boku Nemecka. Jej letectvo, Aeronautica Nazionale Repubblicana (ANR), používalo okrem iných typov aj lietadlá odvodené od MC.202.

Folgore sa tak v závere vojny objavil v službe na oboch stranách talianskeho rozdelenia.

Nástupca: Macchi MC.205 Veltro

MC.202 sa stal základom pre ďalší vývoj talianskych stíhačiek.

Jeho nástupcom bol Macchi MC.205 Veltro, ktorý používal výkonnejší motor Daimler-Benz DB 605 a dostal účinnejšiu výzbroj. Vďaka tomu dokázal odstrániť časť najväčších nedostatkov svojho predchodcu.

Kamufláž a označenie

Talianske lietadlá boli známe výraznými kamuflážnymi schémami a MC.202 nebol výnimkou.

V Severnej Afrike sa používali najmä púštne kamufláže so svetlým pieskovým základom a zelenými škvrnami. Smithsonian pri svojom zachovanom exemplári uvádza práve svetlo pieskovú farbu so zelenými škvrnami, ktorá napodobňuje schému používanú na MC.202 v Líbyi v roku 1942.

Nie všetky lietadlá však vyzerali rovnako. Kamufláž sa menila podľa obdobia, výrobnej série, jednotky a operačného priestoru.

Na talianskych lietadlách sa používali aj charakteristické biele kríže na smerovke a ďalšie identifikačné prvky. Konkrétne označenia sa však v priebehu vojny menili.

Letecké esá na MC.202

S Folgore sú spojené mená viacerých významných talianskych pilotov.

Medzi najznámejších patrili Adriano Visconti, Franco Lucchini a Teresio Martinoli.

Pri uvádzaní počtov víťazstiev je však potrebná opatrnosť. Počty zostrelov talianskych pilotov sa v povojnových zdrojoch často líšia a pri niektorých osobnostiach existujú výrazné rozdiely medzi dobovými dokumentmi a neskoršími publikáciami.

Adriano Visconti

Adriano Visconti sa stal jednou z najznámejších postáv talianskeho vojenského letectva.

Narodil sa v roku 1915 v Tripolise v talianskej Líbyi a do Regia Aeronautica vstúpil v roku 1936. Počas vojny slúžil najskôr na prieskumných a útočných lietadlách a neskôr sa stal stíhacím pilotom.

Visconti lietal na MC.202 a neskôr na MC.205 Veltro a Messerschmitt Bf 109G.

Jeho počet vzdušných víťazstiev je však predmetom sporu. Niektoré neskoršie zdroje mu pripisujú 26 zostrelov, no podľa výskumu založeného na jeho vlastných záznamoch si Visconti nárokoval podstatne menej víťazstiev – uvádza sa 10 potvrdených víťazstiev. Preto nie je korektné jednoducho označiť číslo 26 za nesporný počet jeho potvrdených zostrelov.

Po talianskom prímerí v roku 1943 pokračoval v službe v Aeronautica Nazionale Repubblicana. Velil 1° Gruppo Caccia a neskôr lietal najmä na MC.205 a Bf 109.

Tragický koniec

Na konci apríla 1945, keď sa vojna v Taliansku blížila ku koncu, sa Viscontiho jednotka vzdala.

29. apríla 1945 bol Visconti spolu s ďalšími príslušníkmi svojej jednotky odvedený do Milána. Neskôr bol spolu s pobočníkom Valeriom Stefaninim zastrelený.

Visconti mal iba 29 rokov.

Okolnosti jeho smrti zostávajú súčasťou kontroverznej povojnovej histórie Talianska.

Franco Lucchini

Franco Lucchini patril medzi najznámejších talianskych stíhacích pilotov. Bojoval v Severnej Afrike a nad Maltou a patril medzi pilotov, ktorí lietali na MC.202.

Zahynul v júli 1943 nad Sicíliou počas bojov proti spojeneckým bombardovacím formáciám.

Teresio Martinoli

Teresio Martinoli bol ďalším významným talianskym stíhacím pilotom. Bojoval nad Maltou a v Severnej Afrike.

Po talianskom prímerí sa pridal k talianskemu letectvu spolupracujúcemu so Spojencami. Zahynul v roku 1944 pri cvičnom lete na P-39 Airacobra.

Zachované lietadlá

MC.202 patrí medzi vzácne zachované lietadlá druhej svetovej vojny.

Podľa Smithsonianu a talianskeho vojenského letectva sa zachovali dva kompletné exempláre. Jeden sa nachádza v Museo Storico dell’Aeronautica Militare vo Vigna di Valle v Taliansku a druhý je v zbierke National Air and Space Museum v Spojených štátoch.

Americký exemplár má zaujímavú históriu. Po vojne bol privezený do Spojených štátov na technické vyhodnotenie. V roku 1975 ho pracovníci Smithsonianu kompletne zreštaurovali.

Zaujímavé je, že historici nemajú úplnú istotu o pôvodnej identite konkrétneho amerického exemplára. Smithsonian preto pri jeho reštaurovaní použil označenie a kamufláž podľa stroja 90-4 zo 4° Stormo, 10° Gruppo, 90° Squadriglia, ktorý pôsobil v Líbyi v roku 1942.

Záver

Macchi MC.202 Folgore bol jedným z najúspešnejších talianskych stíhacích lietadiel druhej svetovej vojny.

Jeho najväčšou prednosťou bola konštrukcia. Kombinácia aerodynamicky čistého draku, výkonného radového motora a výbornej ovládateľnosti poskytovala pilotom stroj, ktorý dokázal veľmi dobre manévrovať a dosahovať vysokú rýchlosť.

Jeho najväčšou slabinou bola naopak výzbroj. Dva 12,7 mm guľomety, prípadne doplnené dvojicou 7,7 mm guľometov, boli proti niektorým cieľom nedostatočné. Práve preto sa ďalší vývoj talianskych stíhačiek uberal smerom k výkonnejšiemu MC.205 Veltro.

Folgore napriek svojim nedostatkom dokázal bojovať na veľmi odlišných frontoch – od púští Severnej Afriky cez Maltu až po východný front a talianske nebo.

Jeho príbeh však nie je iba príbehom lietadla. Je aj príbehom talianskych pilotov, ktorí s ním bojovali, a krajiny, ktorá sa v závere vojny rozdelila a ocitla na oboch stranách konfliktu.

Práve kombinácia technickej vyspelosti, výrazného vzhľadu, bojovej histórie a osudov jeho pilotov robí z Macchi MC.202 Folgore jednu z najzaujímavejších talianskych stíhačiek druhej svetovej vojny.

Zdroj fotografií
https://asisbiz.com/il2/MC-202/MC-202-155G/pages/RA-Regia-Aeronautica-Macchi-MC202-Folgore-155-Gruppo-Auto-378Sqa-378-4-Italy-1942-05.html

https://ww2aircraft.net/forum/media/macchi_m_c_202_-_rifornimento_in_africa_settentrionale.18228/