Príbeh britského konštrukčného riešenia, ktoré sa počas druhej svetovej vojny preslávilo na lietadlách Spitfire a Mustang a objavilo sa aj na niektorých Thunderboltoch P-47.
Úvod: keď výhľad rozhodoval o prežití
Počas druhej svetovej vojny sa vývoj stíhacích lietadiel nesústredil iba na výkon motora, rýchlosť, výzbroj či obratnosť. Rovnako dôležitou vlastnosťou bol výhľad z kabíny. Pilot musel sledovať vzdušný priestor, včas spozorovať protivníka a kontrolovať situáciu za vlastným lietadlom. Nepriateľ, ktorý sa nepozorovane priblížil zo zadnej polosféry, mohol získať rozhodujúcu výhodu ešte pred začiatkom súboja.
Konštruktéri preto hľadali spôsoby, ako zlepšiť výhľad bez toho, aby museli zásadne meniť celé lietadlo. Jedným z najzaujímavejších riešení sa stal Malcolm Hood – posuvný kryt kabíny s charakteristickými vypuklými bočnými časťami.
Najznámejšie je jeho použitie na lietadlách Supermarine Spitfire a North American P-51 Mustang. Malcolm Hood sa používal aj na niektorých strojoch Republic P-47 Thunderbolt, hoci v tomto prípade išlo o zriedkavú úpravu. Jeho história ukazuje, že aj zdanlivo malá zmena kabíny mohla mať praktický význam pre pilotov bojových lietadiel.
Pôvodný kryt verzus Malcolm Hood
Birdcage Canopy
Malcolm Hood Canopy
Mustang s krytom Malcolm Hood. Vypuklé bočné časti krytu poskytovali pilotovi viac priestoru a zlepšovali výhľad do strán.
Porovnanie týchto dvoch riešení najlepšie ukazuje, v čom spočívala podstata Malcolm Hoodu. Kým pôvodný kryt mal výraznejšie rámovanie a menej priestoru po bokoch hlavy pilota, Malcolm Hood využíval vypuklé priehľadné bočné časti.
Nešlo však o celoplošný kryt typu bubble canopy, ktorý sa neskôr presadil na ďalších verziách stíhacích lietadiel. Malcolm Hood predstavoval odlišné riešenie, ktoré bolo možné prispôsobiť existujúcej kabíne.
1. Čo bol Malcolm Hood?
Malcolm Hood bol posuvný kryt kabíny, ktorého najvýraznejším znakom boli vypuklé priehľadné bočné časti. Tie poskytovali pilotovi viac priestoru okolo hlavy a zlepšovali výhľad do strán.
Pri tradičných krytoch kabín tvorili priehľadné plochy panely oddelené rámami. Výhľad však neobmedzovali iba samotné rámy. Problémom mohla byť aj vysoká zadná časť trupu, tvar krytu a poloha pilota v kabíne.
Vypuklé bočné časti Malcolm Hoodu umožňovali pilotovi lepšie sledovať okolie a pohybovať hlavou. Výsledkom bolo širšie zorné pole, predovšetkým do strán a dozadu. Kryt však nedokázal úplne odstrániť všetky obmedzenia, najmä ak zadná časť trupu zostávala vysoká.
Malcolm Hood preto nebol úplnou náhradou za neskorší celoplošný kryt. Predstavoval praktickú úpravu existujúcej kabíny, ktorú bolo možné prispôsobiť konkrétnemu lietadlu bez úplnej prestavby jeho trupu.
2. Pôvod názvu a spoločnosť R. Malcolm Ltd.
Názov Malcolm Hood pochádza od britskej spoločnosti R. Malcolm Ltd., ktorá sa podieľala na vývoji a výrobe tohto typu krytu. Spoločnosť vyrábala letecké komponenty a počas vojny rozšírila svoju činnosť v súvislosti s rastúcimi požiadavkami leteckého priemyslu.
S históriou firmy je spojený letecký konštruktér Marcel Lobelle. Po roku 1946 spoločnosť prijala názov ML Aviation, ktorý vychádzal z mien podnikateľa Noela Mobbsa a konštruktéra Marcela Lobelleho.
Pri vzniku Malcolm Hoodu je však potrebné rozlišovať medzi vývojom základného princípu, návrhom konkrétneho krytu pre jednotlivé lietadlá a samotnou výrobou.
Malcolm Hood sa pôvodne spája najmä so Supermarine Spitfire. Následne sa jeho konštrukčný princíp uplatnil aj na ďalších lietadlách, pričom jednotlivé aplikácie sa prispôsobovali konkrétnej kabíne.
Pri Mustangu sa na vývoji podieľali aj predstavitelia spoločnosti North American Aviation pôsobiaci v Británii. Preto nie je správne predstavovať kryt ako univerzálny diel, ktorý sa bez úprav montoval na všetky lietadlá.
Prameň: História spoločnosti ML Aviation.
3. Konštrukcia: viac než len vypuklý kryt
Malcolm Hood nebol iba priehľadný kryt nezvyčajného tvaru. Aby mohol spoľahlivo fungovať, musel byť súčasťou mechanického systému, ktorý umožňoval jeho posúvanie, zaistenie a v prípade núdze aj uvoľnenie.
Vypuklé bočné časti
Základnou charakteristikou bola geometria bočných priehľadných plôch. Vypuklý tvar poskytoval viac priestoru okolo hlavy pilota a zlepšoval výhľad mimo priameho smeru letu.
Prínos závisel od konkrétnej kabíny. Na lietadle s vysokou zadnou časťou trupu zostávali niektoré smery výhľadu obmedzené, aj keď samotný kryt poskytoval pilotovi väčší priestor.
Posuvný mechanizmus a vedenie
Kryt sa pohyboval po vodiacich prvkoch prispôsobených konštrukcii lietadla. Vedenie muselo umožňovať plynulé otváranie a zatváranie, ale zároveň udržať kryt bezpečne na mieste počas letu.
Montáž preto neznamenala iba výmenu priehľadného dielu. Vyžadovala aj vhodné upevnenie a nastavenie mechanických častí. Konkrétne vyhotovenie sa mohlo líšiť podľa typu lietadla.
Núdzové uvoľnenie
Dôležitou súčasťou vývoja bola možnosť uvoľniť kryt v núdzovej situácii. Pilot musel mať možnosť opustiť kabínu bez toho, aby mu kryt bránil v úniku.
Technické riešenia posuvných a uvoľniteľných krytov dokumentujú patentové prihlášky spoločnosti R. Malcolm Ltd. Tie ukazujú, že vývoj sa netýkal iba tvaru priehľadnej časti, ale aj bezpečnosti a mechaniky celého systému.
Dva užitočné technické dokumenty sú:
- US2361113A – Guiding and releasing device for sliding hoods of airplanes
- US2424834A – Slidable and releasable hood for aircraft
Prvý patent uvádza prioritu z júna 1942. Druhý dokument uvádza Marcela Julesa Odilona Lobelleho ako vynálezcu a spoločnosť R. Malcolm Ltd. ako pôvodného prihlasovateľa. Patent bol udelený v júli 1947 na základe prihlášky podanej v apríli 1945.
Patenty sú dôležitým dokladom technického vývoja. Samy osebe však nepotvrdzujú, že každý opísaný detail bol použitý na každom lietadle vybavenom Malcolm Hoodom.
4. Výroba priehľadných dielov a optická kvalita
Pri výrobe krytu bolo potrebné dosiahnuť nielen správny tvar, ale aj dostatočne kvalitný obraz bez neprijateľného optického skreslenia.
Zakrivené priehľadné diely kládli na výrobu osobitné nároky. Materiál sa musel vytvarovať a dokončiť tak, aby deformácie obrazu nekomplikovali pilotovi orientáciu. Pri bojovom lietadle nešlo iba o pohodlie: pilot potreboval spoľahlivo odhadovať polohu a pohyb lietadiel v okolí.
Spravodaj Museum of Berkshire Aviation opisuje problémy pri výrobe krytov kabín skorých Mustangov. Na obmedzenie optického skreslenia bolo potrebné dôkladné dokončovanie a leštenie. Zdroj spomína aj použitie dubovej formy a výrobné postupy, ktoré mali znížiť náročnosť opracovania.
Tieto informácie pomáhajú pochopiť technologické nároky výroby zakrivených priehľadných dielov. Nie sú však dôkazom, že každý Malcolm Hood bol vyrobený z rovnakého materiálu alebo úplne rovnakým postupom.
Prameň: Museum of Berkshire Aviation – spravodaj z marca 2012.
5. Skúšky a vývoj pre Mustang
Vývoj krytu pre Mustang je dôležitou časťou histórie Malcolm Hoodu. Nešlo iba o prevzatie hotového dielu z iného lietadla. Kryt bolo potrebné prispôsobiť geometrii kabíny Mustangu a overiť jeho správanie počas letu.
Sekundárny prameň citujúci historické skúšobné záznamy uvádza skúšky na Mustangu s označením AG618 v decembri 1942. Návrh sa spája s predstaviteľmi North American Aviation pôsobiacimi v Británii a s montážou v britskom skúšobnom zariadení.
Citovaný materiál opisuje skúšky výhľadu, pohybu krytu a núdzového uvoľnenia. Keďže ide o informácie sprostredkované sekundárnym zdrojom, je vhodné uvádzať ich s touto výhradou, pokiaľ nie je k dispozícii celý pôvodný skúšobný protokol.
Podstatné je, že vývoj Malcolm Hoodu zahŕňal skúšobnú a konštrukčnú prácu. Nešlo o jednoduchú výmenu jedného priehľadného panelu za druhý.
6. Malcolm Hood na Supermarine Spitfire
Malcolm Hood Canopy
Supermarine Spitfire Mark V, P7973 ‘R-H’, in the markings of either No. 57 or No. 61 Operational Training Units. This aircraft, originally a Mark IIA, was flown by a number of pilots, including Squadron Leader K W “Bluey” Truscott of No. 452 Squadron RAAF, who scored 16 victories in the United Kingdom before returning to Australia in February 1942. P7973 was withdrawn from training duties in 1944 and in February 1945 was presented to the Australian War Memorial, Canberra,where it is presently displayed. Zdroj: wikimedia
Supermarine Spitfire patrí medzi lietadlá, s ktorými sa Malcolm Hood spája najčastejšie. Tento posuvný prekryt kabíny vznikol s cieľom zlepšiť výhľad pilota, najmä do strán a dozadu. Jeho vývoj však treba chápať ako súčasť postupného zdokonaľovania kabíny Spitfiru, nie ako jedinú zmenu, ktorá sa zaviedla naraz na všetkých verziách.
Od skorých prekrytov Mk I k charakteristickému Malcolm Hoodu
Najskoršie Spitfiry Mk I používali prekryt kabíny s pomerne rovnou hornou líniou a plochými bočnými časťami. Už počas výroby Mk I sa objavil upravený, vypuklejší prekryt, ktorý poskytoval viac priestoru nad hlavou pilota a uľahčoval pohyb hlavy pri sledovaní okolitého priestoru. Táto zmena sa spája s ranými výrobnými sériami, sama osebe však ešte neznamená, že išlo o Malcolm Hood v jeho neskoršej, charakteristickej podobe.
Pre Malcolm Hood, ako ho poznáme predovšetkým z fotografií Spitfiru Mk V, boli typické nielen vypuklejšia horná časť, ale aj výrazne vyduté bočné steny. Práve toto riešenie zlepšovalo výhľad do strán a dozadu. Preto je pri historickom opise vhodné rozlišovať medzi skorším vypuklým prekrytom a neskorším Malcolm Hoodom s vydutými bokmi.
Používanie Malcolm Hoodu na jednotlivých verziách Spitfiru
| Verzia | Čo možno povedať o Malcolm Hoode | Dôležité vysvetlenie |
|---|---|---|
| Prototyp K5054 | Nemal charakteristický Malcolm Hood | Používal skorý typ prekrytu s rovnejšou hornou líniou. |
| Mk I | Skoré a neskoršie prekryty sa líšili | Počas výroby sa zaviedol vypuklejší prekryt. Nemožno ho však automaticky stotožňovať s neskorším Malcolm Hoodom s výrazne vydutými bokmi. |
| Mk II | Konfigurácia sa mohla líšiť | Nadväzoval na vývoj kabíny Mk I. Bez dôkazu o konkrétnom lietadle nie je vhodné tvrdiť, že všetky Mk II mali charakteristický Malcolm Hood. |
| Mk V | Jedna z hlavných verzií spájaných s Malcolm Hoodom | Kryt sa široko používal. Jeho montáž však závisela aj od konfigurácie čelného štítku a konkrétneho lietadla. |
| Mk VI | Osobitné riešenie kabíny pre lety vo veľkých výškach | Pretlaková kabína mala odlišné konštrukčné požiadavky. Nemožno ju automaticky považovať za bežný Malcolm Hood. |
| Mk VII | Montáž Malcolm Hoodu je doložená pri konkrétnych strojoch | Pri lietadle EN297 sa uvádza montáž Malcolm Hoodu. Neskoršie Mk VII používali aj prekryt typu Lobelle, prispôsobený pretlakovej kabíne. |
| Mk VIII | Nemožno ho označiť za štandard všetkých lietadiel | Pri konkrétnych strojoch treba overiť výrobnú konfiguráciu a prípadné neskoršie úpravy. |
| Mk IX | Používal sa na vybraných lietadlách | Malcolm Hood sa spája aj s Mk IX, no nie je správne tvrdiť, že ho mali všetky vyrobené kusy. |
| Mk X a Mk XIX | Osobitné konfigurácie pre výškový fotografický prieskum | Tieto verzie mali špecifické riešenia kabíny a pretlakového systému; nemožno ich automaticky zaradiť medzi bežných používateľov Malcolm Hoodu. |
| Mk XI a Mk XIII | Konfigurácia závisela od konkrétneho lietadla | Pri prieskumných verziách treba rozlišovať jednotlivé úpravy a fotografickú výbavu. |
| Mk XII a Mk XIV | Bez podkladu na tvrdenie o univerzálnej montáži | Pri týchto verziách nie je vhodné predpokladať, že Malcolm Hood bol štandardnou výbavou všetkých lietadiel. |
| Mk XVI | Konfigurácia sa líšila | Niektoré lietadlá používali kvapkovitý prekryt; ten nie je totožný s klasickým Malcolm Hoodom. |
| Mk XVIII, Mk 21, Mk 22 a Mk 24 | Nemožno ich všeobecne označiť za používateľov klasického Malcolm Hoodu | Neskoré verzie používali rôzne upravené alebo kvapkovité prekryty. Pri konkrétnom stroji je potrebné overiť jeho skutočné vyhotovenie. |
Doložené prípady: Spitfire EN192 a EN297
Používanie Malcolm Hoodu dokladajú aj záznamy o konkrétnych lietadlách. Pri Spitfire EN192 sa uvádza montáž krytu vo White Walthame v marci 1943 a skúšky súvisiace s jeho odhodením v núdzovej situácii. Pri stroji EN297 sa takisto zaznamenáva montáž Malcolm Hoodu.
Tieto záznamy sú dôležité preto, že spájajú konkrétne výrobné čísla s technickými úpravami. Zároveň ukazujú, prečo nemožno konfiguráciu jedného lietadla automaticky prenášať na všetky stroje rovnakej verzie. Kabína sa mohla meniť počas výroby, opráv alebo následných úprav v službe.
Malcolm Hood a prekryt typu Lobelle
Pri výškových verziách Spitfiru treba osobitne rozlišovať Malcolm Hood a Lobelle-type hood. Skoré Mk VII mali odnímateľný prekryt upevnený západkami, zatiaľ čo neskoršie stroje dostali posuvný prekryt typu Lobelle. Ten bol dvojito zasklený a vybavený tesnením, aby vyhovoval požiadavkám pretlakovej kabíny.
Lobelle hood súvisel s vývojom prekrytov firmy R. Malcolm, ale jeho konštrukčné riešenie sa prispôsobovalo osobitným požiadavkám výškového lietania. Preto je presnejšie označovať ho jeho vlastným názvom než bez vysvetlenia považovať každý takýto prekryt za bežný Malcolm Hood.
Zhrnutie
Vývoj kabíny Spitfiru prebiehal postupne. Najskoršie Mk I nemali charakteristický Malcolm Hood, hoci už počas výroby tejto verzie dostali vypuklejší prekryt. Malcolm Hood s výrazne vydutými bokmi sa stal známym predovšetkým vďaka Spitfiru Mk V a používal sa aj na vybraných lietadlách ďalších verzií.
Pri historickom výskume je preto potrebné rozlišovať typ prekrytu, verziu lietadla a konkrétnu konfiguráciu v danom období. Najspoľahlivejším dôkazom je záznam o konkrétnom stroji alebo dobová fotografia, na ktorej možno tvar kabíny jednoznačne identifikovať.
7. North American P-51 Mustang: najznámejšia aplikácia
Malcolm Hood sa výrazne presadil na Mustangoch P-51B/C a britských Mustangoch III. Oproti pôvodnému rámovanému krytu poskytoval lepší bočný výhľad a viac priestoru pre pilota.
Mustang bol navrhnutý ako rýchle stíhacie lietadlo s dobrými letovými vlastnosťami. Pri verziách P-51B/C sa však výhľad dozadu stal jednou z praktických otázok, ktoré bolo potrebné riešiť. Malcolm Hood ponúkol cestu, ako zlepšiť výhľad bez okamžitej zásadnej prestavby zadnej časti trupu.
Britské Mustangy III používali tento typ krytu vo významnejšej miere. Pri amerických P-51B/C závisela konfigurácia od konkrétneho lietadla a jeho úprav. Preto nemožno tvrdiť, že každý Mustang P-51B alebo P-51C mal Malcolm Hood.
Malcolm Hood Canopy
8. Malcolm Hood na Republic P-47 Thunderbolt
P-47 Razorback s Malcolm Hood Canopy
Republic P-47 Thunderbolt s krytom Malcolm Hood. Takto upravené stroje boli zriedkavé; fotografia musí byť podložená dôveryhodným archívnym popisom.
Malcolm Hood sa používal aj na niektorých lietadlách Republic P-47 Thunderbolt. Nešlo o štandardnú výbavu všetkých P-47, ale historické a technické pramene potvrdzujú existenciu takto upravených strojov.
Technický profil P-47D od Profile Publications obsahuje fotografiu označenú ako „P-47 D with R.A.F. Malcolm hood over Europe“ a túto kombináciu označuje za mimoriadne zriedkavú. Aj prehľady variantov Thunderboltu uvádzajú použitie Malcolm Hoodu na niektorých lietadlách.
Toto rozlíšenie je dôležité. Správne nie je tvrdiť, že P-47 Malcolm Hood nepoužíval. Rovnako nesprávne by bolo prezentovať ho ako bežnú výbavu všetkých verzií Thunderboltu.
Pri P-47 je potrebné vychádzať z konkrétnej fotografie alebo záznamu o lietadle. Samotný vzhľad krytu na nekvalitnom zábere nemusí stačiť na jednoznačnú identifikáciu a dostupné zdroje neposkytujú spoľahlivý celkový počet takto upravených strojov.
9. Corsair: podobný kryt, ale vlastný vývoj Voughtu
Vought F4U Corsair je zaujímavým porovnávacím príkladom, pretože aj jeho konštruktéri museli riešiť obmedzený výhľad pilota. Corsair však nemožno jednoducho označiť za lietadlo, ktoré dostalo kryt od spoločnosti R. Malcolm Ltd. Jeho kabína mala vlastný vývoj v rámci programu Vought.
Prečo Corsair potreboval upravenú kabínu
Pri skorom F4U-1 sa kokpit nachádzal pomerne ďaleko vzadu. Bolo to dôsledkom konštrukčného usporiadania trupu a palivovej nádrže medzi motorom a pilotom. Pri pristávaní na lietadlovej lodi navyše dlhý nos a poloha lietadla pri približovaní výrazne obmedzovali výhľad na pristávaciu plochu.
V septembri 1942 sa počas námorných skúšok potvrdilo, že pristávanie s pôvodnou konfiguráciou je mimoriadne problematické. Vought preto začal hľadať spôsob, ako zvýšiť polohu očí pilota a zlepšiť výhľad bez rozsiahlej prestavby lietadla.
Mená konštruktérov
Archívny článok Sikorsky Historical Archives opisuje túto udalosť z pohľadu Lewa Knappa, vtedajšieho mladého člena konštrukčnej skupiny trupu spoločnosti Vought.
- Lew Knapp pripravil prvotný náčrt riešenia, ktorého cieľom bolo zvýšiť polohu očí pilota približne o päť palcov.
- Russ Clark, projektový inžinier a neskorší prezident spoločnosti Vought, prevzal návrh a presadzoval ho pred príslušnými predstaviteľmi amerického námorníctva.
- Ted Lillemoe následne viedol tím, ktorý prepracoval kryt kabíny tak, aby sa dal použiť na nových lietadlách aj ako dodatočná úprava už vyrobených strojov.
Nešlo teda o jednoduché prevzatie Malcolm Hoodu. Tím Vought vytvoril vlastné riešenie, ktoré využívalo vypuklejší, vyššie uložený posuvný kryt a upravovalo polohu pilota.
Podľa archívneho článku sa nové riešenie dostalo do výroby na ďalších lietadlách a pre skoršie stroje sa pripravovali súpravy na dodatočnú montáž. Článok opisuje aj použitie priehľadného materiálu Lucite alebo Plexiglas a tvarovanie dielov na drevenej forme pokrytej plsťou.
Neskorší kryt Corsairu tak mohol Malcolm Hood pripomínať vzhľadom aj účelom. To však samo osebe nedokazuje, že išlo o rovnaký výrobok alebo o kryt dodávaný firmou R. Malcolm Ltd.
Záver pri Corsairi: Je správne spomenúť ho ako podobné, ale samostatné riešenie vývoja kabíny. Pri jeho vývoji zohrali úlohu Lew Knapp, Russ Clark a Ted Lillemoe v rámci konštrukčnej práce spoločnosti
10. Výhody a obmedzenia Malcolm Hoodu
Najväčšou výhodou Malcolm Hoodu bolo zlepšenie výhľadu do strán a dozadu. Pilot mohol lepšie sledovať okolie a pohybovať hlavou, čo bolo pri vzdušnom boji dôležité.
Ďalším prínosom bol väčší priestor okolo hlavy. To mohlo uľahčiť kontrolu okolia a zlepšiť praktické používanie kabíny.
Kryt však neodstránil všetky obmedzenia. Vysoká zadná časť trupu naďalej bránila niektorým smerom výhľadu. Výsledok závisel aj od konkrétneho lietadla, kvality priehľadného materiálu, stavu krytu a jeho konštrukcie.
Preto nie je správne pripisovať Malcolm Hoodu automaticky rozhodujúcu bojovú výhodu. Išlo o užitočné technické zlepšenie, ktorého skutočný prínos závisel od podmienok a od ostatných vlastností lietadla.
11. Od Malcolm Hoodu k celoplošným krytom
Malcolm Hood bol jedným z krokov vo vývoji kabín s lepším výhľadom. Neskoršie celoplošné kryty typu bubble canopy poskytovali ešte otvorenejší výhľad, často aj vďaka zmenám zadnej časti trupu.
Na Mustangu sa tento vývoj prejavil prechodom od P-51B/C k P-51D. Pri Thunderbolte sa neskôr objavili konfigurácie s celoplošným krytom, ktoré sa konštrukčne líšili od úprav Malcolm Hoodom.
Rozdiel je dôležitý aj pri historických fotografiách. Nie každý vypuklý kryt je Malcolm Hood a podobný vzhľad sám osebe nepotvrdzuje rovnakú konštrukciu ani výrobcu.
12. Ako Malcolm Hood identifikovať na dobovej fotografii
Pri historických fotografiách treba rozlišovať medzi tromi druhmi dôkazov.
Priamy archívny popis je najspoľahlivejší, ak múzeum alebo technický záznam výslovne uvádza Malcolm Hood či Malcolm canopy.
Identifikácia konkrétneho lietadla je užitočná vtedy, keď fotografia uvádza sériové číslo alebo kód jednotky a ďalší prameň potvrdzuje konfiguráciu daného stroja.
Vizuálny odhad je najmenej istý. Ak tvar krytu pripomína Malcolm Hood, ale chýba presný popis alebo dokumentácia, identifikáciu treba označiť za pravdepodobnú, nie za potvrdenú.
Najvyššiu dôkaznú hodnotu má kombinácia dobovej fotografie a nezávislého archívneho záznamu. Pri publikovaní historického článku je lepšie použiť menej fotografií, ale s jasným pôvodom, než zaradiť záber, ktorý môže čitateľa zavádzať.
Rovnako dôležité je overenie licencie. Fotografia dostupná na internete nie je automaticky voľne použiteľná. Pri obrázkoch z Wikimedia Commons treba skontrolovať stránku konkrétneho súboru a uviesť zdroj a autora podľa podmienok jeho licencie.
Záver
Malcolm Hood bol praktickým riešením problému, ktorý sprevádzal vývoj viacerých stíhacích lietadiel druhej svetovej vojny: ako zlepšiť výhľad pilota bez okamžitej prestavby celého trupu.
Jeho charakteristické vypuklé bočné časti poskytovali viac priestoru a lepšie zorné pole, zatiaľ čo posuvná konštrukcia zachovávala možnosť otvárania kabíny. Vývoj zahŕňal konštrukčné úpravy, skúšky, výrobu priehľadných dielov a zdokonaľovanie mechanizmu vedenia a núdzového uvoľnenia.
Najznámejšie je použitie Malcolm Hoodu na Spitfire a P-51 Mustangoch. Technické pramene potvrdzujú aj aplikácie na niektorých P-47 Thunderbolt, hoci išlo o zriedkavú úpravu. Corsair naopak predstavuje samostatnú, hoci podobne motivovanú cestu vývoja kabín, na ktorej sa podieľali konštruktéri Voughtu Lew Knapp, Russ Clark a Ted Lillemoe.
Malcolm Hood nebol univerzálnym riešením všetkých problémov s výhľadom. Predstavoval však významný krok vo vývoji kabín a príklad toho, ako konštruktéri počas vojny hľadali praktické spôsoby, ako zlepšiť podmienky pilota v bojovom lietadle.
Pramene a ďalšie čítanie
Vývoj Malcolm Hoodu a jeho technické riešenia
- História spoločnosti ML Aviation
- Patent US2361113A – Guiding and releasing device for sliding hoods of airplanes
- Patent US2424834A – Slidable and releasable hood for aircraft
- Museum of Berkshire Aviation – spravodaj z marca 2012
- Skúšky krytu na Mustangu AG618 – sekundárny zdroj citujúci historické záznamy
Konkrétne lietadlá
- Spitfire EN192 – AirHistory
- Spitfire EN297 – AirHistory
- National Museum of the United States Air Force – P-51B „Hoo Flung Dung“
- Wikimedia Commons – dobový P-51B zo 355. stíhacej skupiny
- Profile Publications – Republic P-47D Thunderbolt
- Prehľad variantov P-47 Thunderbolt
