Martin Baltimore – vývoj, nasadenie a technické parametre
Martin Baltimore (továrenské označenie Model 187) bol americký dvojmotorový ľahký až stredný útočný bombardér z obdobia druhej svetovej vojny. Hoci bol navrhnutý a vyrábaný v USA spoločnosťou Glenn L. Martin Company, v americkej armáde (USAAF) nikdy operačne neslúžil. Takmer celá produkcia bola dodaná spojencom v rámci programu Lend-Lease, pričom lietadlo sa stalo dôležitým „ťažným koňom“ bojov v Stredomorí a Severnej Afrike.
Vznik a vývoj
Lietadlo vzniklo ako priamy nástupca staršieho modelu Martin Maryland (Model 167). V máji 1940 si francúzske letectvo objednalo 400 kusov tohto nového, vylepšeného stroja. Po páde Francúzska v júni 1940 však celú objednávku prevzala Veľká Británia.
Podľa britskej tradície pomenovávať americké bombardéry po mestách v USA dostalo lietadlo názov Baltimore – podľa mesta, kde sídlila továreň Martin. Prvý prototyp vzlietol 14. júna 1941 a celkovo sa vyrobilo 1 575 kusov.
Oproti Marylandu mal Baltimore niekoľko zásadných vylepšení:
- Hlbší a priestrannejší trup: Umožnil štvorčlennej posádke fyzicky komunikovať a presúvať sa vo vnútri lietadla. V Marylande boli piloti a strelci izolovaní.
- Silnejšie motory: Dva hviezdicové motory Wright Cyclone, ktoré poskytovali skvelé letové výkony.
- Protiprachové filtre: Kľúčová úprava pre nasadenie v púštnych podmienkach.
Vývoj jednotlivých verzií
Martin Baltimore bol vyrábaný v šiestich hlavných verziách, označovaných britským systémom ako Mk I až Mk V. Hoci sa vonkajší tvar lietadla takmer nemenil, vývoj spočíval najmä v zvyšovaní palebnej sily obrannej výzbroje – od ručne ovládaných guľometov až po motoricky poháňané veže – a v postupnom zvyšovaní výkonu motorov.
Od verzie Mk IIIA išlo o stroje oficiálne objednané americkou armádou v rámci programu Lend-Lease. Dostali označenie A-30 alebo A-30A, no všetky boli rovno odovzdané britskej RAF.
| Verzia | Označenie USAAF | Počet vyrobených kusov | Motor | Hlavné rozdiely vo výzbroji a úpravách |
|---|---|---|---|---|
| Baltimore Mk I | — | 50 | R-2600-A5B (1 600 k) | Ručne ovládaná výzbroj: 4 guľomety (7,7 mm) v krídlach, 1 otvorený guľomet na chrbte (Vickers K) a 1 v podtrupe. Používaný hlavne na výcvik. |
| Baltimore Mk II | — | 100 | R-2600-A5B (1 600 k) | Zdvojená výzbroj: rovnaký ako Mk I, ale na chrbte a v podtrupe mal dvojicu guľometov ráže 7,7 mm namiesto jedného. |
| Baltimore Mk III | — | 250 | R-2600-19 (1 600 k) | Hydraulická veža: zásadná zmena. Britská hydraulicky ovládaná chrbtová veža Boulton Paul so 4 guľometmi ráže 7,7 mm. |
| Baltimore Mk IIIA | A-30-MA | 281 | R-2600-19 (1 600 k) | Elektrická veža: prvá verzia financovaná USA. Chrbtová veža nahradená americkou elektrickou vežou Martin s 2 ťažkými guľometmi (12,7 mm). |
| Baltimore Mk IV | A-30A-MA | 294 | R-2600-19 (1 600 k) | Konštrukčné úpravy: takmer zhodný s Mk IIIA, ale upravený pre potreby RAF s britskými rádiami a 4 guľometmi ráže 7,7 mm v krídlach. |
| Baltimore Mk V | — | 600 | R-2600-29 (1 700 k) | Najvýkonnejšia verzia: silnejšie motory, celá výzbroj zjednotená na ťažké guľomety kalibru 12,7 mm (.50 BMG) v krídlach aj vo veži Martin. |
Operačné nasadenie
Prvé lietadlá dorazili k britskej RAF koncom roka 1941. Ich hlavným pôsobiskom sa stala Severná Afrika, Stredozemie a neskôr Taliansko a Balkán.
Baltimory okrem britskej RAF úspešne prevádzkovali aj austrálske (RAAF), juhoafrické (SAAF), kanadské (RCAF) a grécke vzdušné sily. Po kapitulácii Talianska na nich lietali aj talianski piloti bojujúci na strane Spojencov. Niekoľko desiatok kusov dostalo aj neutrálne Turecko.
Bojové úlohy
Baltimory slúžili na:
- denné aj nočné bombardovanie,
- hĺbkové útoky na nepriateľské línie,
- prieskum,
- protiponorkovú patrolovú službu.
Pripisuje sa im potopenie až 8 nemeckých ponoriek U-boot.
Zaujímavou taktikou sa stali aj hromadné štarty. Na provizórnych púštnych letiskách v Afrike sa kvôli obrovským mračnám prachu ujala taktika, pri ktorej štartovalo až 18 lietadiel naraz vedľa seba v jednej línii.
Výhody a nevýhody
Medzi posádkami bolo lietadlo pomerne obľúbené ako moderná náhrada za zastarané bombardéry Bristol Blenheim.
Výhody
- vysoká rýchlosť – dokázalo uniknúť starším talianskym stíhačkám,
- robustná konštrukcia,
- schopnosť zniesť ťažké poškodenie,
- silná obranná výzbroj.
Nevýhody
Lietadlo malo veľmi náročné vlastnosti pri štarte a pristávaní. Kvôli vysokému plošnému zaťaženiu krídel a slabšej smerovej stabilite malo tendenciu nekontrolovateľne odskočiť alebo prejsť do „tancovania“ na dráhe, tzv. ground-looping. To viedlo k mnohým nehodám, najmä počas výcviku.
Najviac vyrobených – Martin Baltimore Mk V
Martin Baltimore Mk V bol so 600 vyrobenými kusmi najpočetnejšou, najmodernejšou a definitívnou verziou tohto lietadla. Do služby začal prichádzať v roku 1944. Keďže vojna v Severnej Afrike už bola v tom čase vyhratá, jeho hlavným pôsobiskom sa stalo talianske a balkánske bojisko, kde lietal v rámci spojeneckých vzdušných síl Desert Air Force.
Technické špecifikácie – Baltimore Mk V
| Parameter | Hodnota |
|---|---|
| Posádka | 4 muži – pilot, navigátor/bombardér, radista, strelec |
| Pohon | 2 × hviezdicový motor Wright R-2600-29 Cyclone |
| Výkon motora | 1 700 k (1 268 kW) každý |
| Maximálna rýchlosť | 488 km/h (305 mph) vo výške 3 540 m |
| Dolet | cca 1 577 km (980 míľ) |
| Dostup | 7 315 m (24 000 stôp) |
| Hlavňová výzbroj | 4 × guľomet Browning kalibru 12,7 mm (.50 in) v krídlach + 2 × 12,7 mm v elektricky poháňanej chrbtovej veži Martin |
| Bombový náklad | až 907 kg (2 000 lb) vnútornej bombovnice |
Taliansko – hlavné bojisko Mk V
Väčšina strojov Mk V lietala priamo nad Talianskom. Používali ich britská RAF, juhoafrická SAAF a austrálska RAAF.
Taktika: Lietadlá vykonávali intenzívne denné bombardovanie a nočné prepady (night intruder) zamerané na talianske cesty, železnice a logistické uzly. Ich úlohou bolo narúšať zásobovanie a pohyb ustupujúcej nemeckej armády.
Austrálska 454. eskadróna RAAF mala časť strojov vybavenú radarom ASV, ktorý využívala pri nočných útokoch a protiponorkových patrolách.
Balkán a Jadranské more – zhadzovanie zásob a podpora partizánov
Veľmi špecifickú a dôležitú úlohu zohrala verzia Mk V pri pomoci partizánskym hnutiam na Balkáne.
🇮🇹 Talianske spolubojujúce letectvo
Po tom, čo Taliansko kapitulovalo a pridalo sa na stranu Spojencov, dostalo krídlo nazvané Stormo Baltimore práve tieto moderné stroje Mk V.
Taliani s nimi lietali približne 6 mesiacov nad Gréckom, Juhosláviou a Albánskom. Do upravených bombovníc nakladali špeciálne kontajnery so zbraňami a zásobami, ktoré následne zhadzovali juhoslovanským (Titovým) a gréckym partizánom.
🇬🇷 Grécke kráľovské letectvo
Známa 13. grécka ľahká bombardovacia eskadróna dostala verziu Mk V na sklonku vojny. Lietala s nimi nad Egejským morom a Juhosláviou.
Na jeseň 1944 sa s týmito lietadlami triumfálne vrátila priamo na oslobodené územie Grécka.
Sýria a Libanon – Slobodní Francúzi
Malá, ale zaujímavá skupina 14 kusov verzie Mk V slúžila v letectve Slobodného Francúzska (Free French Air Force) v eskadróne GB I/17 „Picardie“.
Od roku 1944 boli tieto stroje dislokované na Blízkom východe, kde strážili sýrsko-tureckú hranicu a patrolovali nad pobrežím Libanonu proti prípadným nemeckým ponorkám.
Povojnové lokácie (1945 – 1949)
Po kapitulácii Nemecka sa zvyšok strojov presunul na sekundárne úlohy.
| Lokalita | Používateľ | Úloha |
|---|---|---|
| Keňa | RAF | Letecké mapovanie krajiny a lokalizácia obrovských rojov kobyliek. Niektoré Mk V boli vybavené kamerami. |
| Alžírsko | Francúzske letectvo | V roku 1946 boli stroje presunuté na základňu Blida. Bola z nich demontovaná výzbroj a až do definitívneho vyradenia v roku 1949 slúžili na VIP transport francúzskych dôstojníkov. |
| USA | US Navy | Jeden kus Mk V bol využívaný pri riadených strmhlavých letoch na štúdium správania riadiacich plôch pri vysokých rýchlostiach blížiacich sa k rýchlosti zvuku. |
Zaujímavým pokračovaním príbehu je aj skutočnosť, že jeden z vrakov Baltimore Mk V bol neskôr objavený a preskúmaný potápačmi pri gréckom ostrove Ikaria. Práve príbeh tohto stroja ponúka zaujímavý pohľad na posledné bojové nasadenie Baltimorov v Grécku.
Povojnové obdobie a smutný fakt
Po skončení vojny boli lietadlá rýchlo vyradené, keďže s príchodom prúdovej éry stratili zmysel. Posledné kusy dolietali v roku 1949 v Keni, kde ich RAF používala na mapovanie a kontrolu rojení kobyliek.
Zaujímavosťou je, že americké námorníctvo (US Navy) použilo jeden kus na testy aerodynamiky pri pokusoch o prekonanie rýchlosti zvuku. Lietadlo v strmhlavom lete dosiahlo rýchlosť až Mach 0,74.
Napriek tomu, že išlo o masovo vyrábané a úspešné lietadlo, do dnešného dňa sa nezachoval ani jeden jediný kompletný exemplár. Všetky stroje boli zošrotované alebo skončili na dne mora.
Zaujímavá stránka z podmorského vraku Martin Baltimore v Ikarii.
Pridaj komentár