Martin Baltimore – vývoj, nasadenie a technické parametre

Martin Baltimore (továrenské označenie Model 187) bol americký dvojmotorový ľahký až stredný útočný bombardér z obdobia druhej svetovej vojny. Hoci bol navrhnutý a vyrábaný v USA spoločnosťou Glenn L. Martin Company, v americkej armáde (USAAF) nikdy operačne neslúžil. Takmer celá produkcia bola dodaná spojencom v rámci programu Lend-Lease, pričom lietadlo sa stalo dôležitým „ťažným koňom“ bojov v Stredomorí a Severnej Afrike.

Vznik a vývoj

Lietadlo vzniklo ako priamy nástupca staršieho modelu Martin Maryland (Model 167). V máji 1940 si francúzske letectvo objednalo 400 kusov tohto nového, vylepšeného stroja. Po páde Francúzska v júni 1940 však celú objednávku prevzala Veľká Británia.

Podľa britskej tradície pomenovávať americké bombardéry po mestách v USA dostalo lietadlo názov Baltimore – podľa mesta, kde sídlila továreň Martin. Prvý prototyp vzlietol 14. júna 1941 a celkovo sa vyrobilo 1 575 kusov.

Oproti Marylandu mal Baltimore niekoľko zásadných vylepšení:

• Hlbší a priestrannejší trup: Umožnil štvorčlennej posádke fyzicky komunikovať a presúvať sa vo vnútri lietadla. V Marylande boli piloti a strelci izolovaní.
• Silnejšie motory: Dva hviezdicové motory Wright Cyclone, ktoré poskytovali skvelé letové výkony.
• Protiprachové filtre: Kľúčová úprava pre nasadenie v púštnych podmienkach.

Vývoj jednotlivých verzií

Martin Baltimore bol vyrábaný v šiestich hlavných verziách, označovaných britským systémom ako Mk I až Mk V. Hoci sa vonkajší tvar lietadla takmer nemenil, vývoj spočíval najmä v zvyšovaní palebnej sily obrannej výzbroje – od ručne ovládaných guľometov až po motoricky poháňané veže – a v postupnom zvyšovaní výkonu motorov.

Od verzie Mk IIIA išlo o stroje oficiálne objednané americkou armádou v rámci programu Lend-Lease. Dostali označenie A-30 alebo A-30A, no všetky boli rovno odovzdané britskej RAF.

Verzia	Označenie USAAF	Počet vyrobených kusov	Motor	Hlavné rozdiely vo výzbroji a úpravách
Baltimore Mk I	—	50	R-2600-A5B (1 600 k)	Ručne ovládaná výzbroj: 4 guľomety (7,7 mm) v krídlach, 1 otvorený guľomet na chrbte (Vickers K) a 1 v podtrupe. Používaný hlavne na výcvik.
Baltimore Mk II	—	100	R-2600-A5B (1 600 k)	Zdvojená výzbroj: rovnaký ako Mk I, ale na chrbte a v podtrupe mal dvojicu guľometov ráže 7,7 mm namiesto jedného.
Baltimore Mk III	—	250	R-2600-19 (1 600 k)	Hydraulická veža: zásadná zmena. Britská hydraulicky ovládaná chrbtová veža Boulton Paul so 4 guľometmi ráže 7,7 mm.
Baltimore Mk IIIA	A-30-MA	281	R-2600-19 (1 600 k)	Elektrická veža: prvá verzia financovaná USA. Chrbtová veža nahradená americkou elektrickou vežou Martin s 2 ťažkými guľometmi (12,7 mm).
Baltimore Mk IV	A-30A-MA	294	R-2600-19 (1 600 k)	Konštrukčné úpravy: takmer zhodný s Mk IIIA, ale upravený pre potreby RAF s britskými rádiami a 4 guľometmi ráže 7,7 mm v krídlach.
Baltimore Mk V	—	600	R-2600-29 (1 700 k)	Najvýkonnejšia verzia: silnejšie motory, celá výzbroj zjednotená na ťažké guľomety kalibru 12,7 mm (.50 BMG) v krídlach aj vo veži Martin.

Operačné nasadenie

Prvé lietadlá dorazili k britskej RAF koncom roka 1941. Ich hlavným pôsobiskom sa stala Severná Afrika, Stredozemie a neskôr Taliansko a Balkán.

Baltimory okrem britskej RAF úspešne prevádzkovali aj austrálske (RAAF), juhoafrické (SAAF), kanadské (RCAF) a grécke vzdušné sily. Po kapitulácii Talianska na nich lietali aj talianski piloti bojujúci na strane Spojencov. Niekoľko desiatok kusov dostalo aj neutrálne Turecko.

Bojové úlohy

Baltimory slúžili na:

• denné aj nočné bombardovanie,
• hĺbkové útoky na nepriateľské línie,
• prieskum,
• protiponorkovú patrolovú službu.

Pripisuje sa im potopenie až 8 nemeckých ponoriek U-boot.

Zaujímavou taktikou sa stali aj hromadné štarty. Na provizórnych púštnych letiskách v Afrike sa kvôli obrovským mračnám prachu ujala taktika, pri ktorej štartovalo až 18 lietadiel naraz vedľa seba v jednej línii.

Výhody a nevýhody

Medzi posádkami bolo lietadlo pomerne obľúbené ako moderná náhrada za zastarané bombardéry Bristol Blenheim.

Výhody

• vysoká rýchlosť – dokázalo uniknúť starším talianskym stíhačkám,
• robustná konštrukcia,
• schopnosť zniesť ťažké poškodenie,
• silná obranná výzbroj.

Nevýhody

Lietadlo malo veľmi náročné vlastnosti pri štarte a pristávaní. Kvôli vysokému plošnému zaťaženiu krídel a slabšej smerovej stabilite malo tendenciu nekontrolovateľne odskočiť alebo prejsť do „tancovania“ na dráhe, tzv. ground-looping. To viedlo k mnohým nehodám, najmä počas výcviku.

Najviac vyrobených – Martin Baltimore Mk V

Martin Baltimore Mk V bol so 600 vyrobenými kusmi najpočetnejšou, najmodernejšou a definitívnou verziou tohto lietadla. Do služby začal prichádzať v roku 1944. Keďže vojna v Severnej Afrike už bola v tom čase vyhratá, jeho hlavným pôsobiskom sa stalo talianske a balkánske bojisko, kde lietal v rámci spojeneckých vzdušných síl Desert Air Force.

Technické špecifikácie – Baltimore Mk V

Parameter	Hodnota
Posádka	4 muži – pilot, navigátor/bombardér, radista, strelec
Pohon	2 × hviezdicový motor Wright R-2600-29 Cyclone
Výkon motora	1 700 k (1 268 kW) každý
Maximálna rýchlosť	488 km/h (305 mph) vo výške 3 540 m
Dolet	cca 1 577 km (980 míľ)
Dostup	7 315 m (24 000 stôp)
Hlavňová výzbroj	4 × guľomet Browning kalibru 12,7 mm (.50 in) v krídlach + 2 × 12,7 mm v elektricky poháňanej chrbtovej veži Martin
Bombový náklad	až 907 kg (2 000 lb) vnútornej bombovnice

Taliansko – hlavné bojisko Mk V

Väčšina strojov Mk V lietala priamo nad Talianskom. Používali ich britská RAF, juhoafrická SAAF a austrálska RAAF.

Taktika: Lietadlá vykonávali intenzívne denné bombardovanie a nočné prepady (night intruder) zamerané na talianske cesty, železnice a logistické uzly. Ich úlohou bolo narúšať zásobovanie a pohyb ustupujúcej nemeckej armády.

Austrálska 454. eskadróna RAAF mala časť strojov vybavenú radarom ASV, ktorý využívala pri nočných útokoch a protiponorkových patrolách.

Balkán a Jadranské more – zhadzovanie zásob a podpora partizánov

Veľmi špecifickú a dôležitú úlohu zohrala verzia Mk V pri pomoci partizánskym hnutiam na Balkáne.

🇮🇹 Talianske spolubojujúce letectvo

Po tom, čo Taliansko kapitulovalo a pridalo sa na stranu Spojencov, dostalo krídlo nazvané Stormo Baltimore práve tieto moderné stroje Mk V.

Taliani s nimi lietali približne 6 mesiacov nad Gréckom, Juhosláviou a Albánskom. Do upravených bombovníc nakladali špeciálne kontajnery so zbraňami a zásobami, ktoré následne zhadzovali juhoslovanským (Titovým) a gréckym partizánom.

🇬🇷 Grécke kráľovské letectvo

Známa 13. grécka ľahká bombardovacia eskadróna dostala verziu Mk V na sklonku vojny. Lietala s nimi nad Egejským morom a Juhosláviou.

Na jeseň 1944 sa s týmito lietadlami triumfálne vrátila priamo na oslobodené územie Grécka.

Sýria a Libanon – Slobodní Francúzi

Malá, ale zaujímavá skupina 14 kusov verzie Mk V slúžila v letectve Slobodného Francúzska (Free French Air Force) v eskadróne GB I/17 „Picardie“.

Od roku 1944 boli tieto stroje dislokované na Blízkom východe, kde strážili sýrsko-tureckú hranicu a patrolovali nad pobrežím Libanonu proti prípadným nemeckým ponorkám.

Povojnové lokácie (1945 – 1949)

Po kapitulácii Nemecka sa zvyšok strojov presunul na sekundárne úlohy.

Lokalita	Používateľ	Úloha
Keňa	RAF	Letecké mapovanie krajiny a lokalizácia obrovských rojov kobyliek. Niektoré Mk V boli vybavené kamerami.
Alžírsko	Francúzske letectvo	V roku 1946 boli stroje presunuté na základňu Blida. Bola z nich demontovaná výzbroj a až do definitívneho vyradenia v roku 1949 slúžili na VIP transport francúzskych dôstojníkov.
USA	US Navy	Jeden kus Mk V bol využívaný pri riadených strmhlavých letoch na štúdium správania riadiacich plôch pri vysokých rýchlostiach blížiacich sa k rýchlosti zvuku.

Zaujímavým pokračovaním príbehu je aj skutočnosť, že jeden z vrakov Baltimore Mk V bol neskôr objavený a preskúmaný potápačmi pri gréckom ostrove Ikaria. Práve príbeh tohto stroja ponúka zaujímavý pohľad na posledné bojové nasadenie Baltimorov v Grécku.

Povojnové obdobie a smutný fakt

Po skončení vojny boli lietadlá rýchlo vyradené, keďže s príchodom prúdovej éry stratili zmysel. Posledné kusy dolietali v roku 1949 v Keni, kde ich RAF používala na mapovanie a kontrolu rojení kobyliek.

Zaujímavosťou je, že americké námorníctvo (US Navy) použilo jeden kus na testy aerodynamiky pri pokusoch o prekonanie rýchlosti zvuku. Lietadlo v strmhlavom lete dosiahlo rýchlosť až Mach 0,74.

Napriek tomu, že išlo o masovo vyrábané a úspešné lietadlo, do dnešného dňa sa nezachoval ani jeden jediný kompletný exemplár. Všetky stroje boli zošrotované alebo skončili na dne mora.

Zaujímavá stránka z podmorského vraku Martin Baltimore v Ikarii.

Unique photos and video of a rare Martin Baltimore WW2 bomber found in Ikaria island, Greece